Dieta na znizenie hladiny cholesterolu

K zníženiu hladiny cholesterolu významne prispieva vitamín C, B komplex, vit E, psylium a kardio cvičenie vo forme intervalového tréningu... príklad chôdza - 2 minúty rýchla chôdza, 2 minúty pomalá... tento interval zopakovať aspoň 10 krát. Dôležitá je samozrejme pravidelnosť.

Serotonín

Často sa stretávam s výsledkom zníženej hladiny serotonínu v krvi, preto som našla články, ktoré by Vám priblížili, čo to vlastne serotonín je, za akých okoľností a príčin vzniká jeho nedostatok, pár rád na jeho produkciu a doporučený prípravok.

Serotonin (5-hydroxytryptamin, zkráceně 5-HT), je biologicky aktivní látka obsažená v krevních destičkách, v buňkách gastrointestinálního traktua v menší míře i v centrálním nervovém systému. V čistém stavu je to bílá amorfní nebo krystalická látka. Obzvláštní význam má jako neurotransmiter(přenašeč nervových vzruchů), neboť ovlivňuje serotoninergní systém, tvořený soustavou neuronů v prodloužené míše, mostu, středním mozku amezimozku. Tento systém si udržuje za normálního stavu optimální hladinu serotoninu vlastní syntézou z jeho biochemických prekurzorů (viz dále). Neurony se serotoninovými receptory se vyskytují také v limbickém systému a v některých částech mozkové kůry. V centrálním nervovém systému se serotonin účastní především procesů, které se podílejí na vzniku nálad. Jeho nedostatek způsobuje snížení přenosu nervových vzruchů, způsobuje tak změny nálady, celkovou depresi, případně poruchyspánku, podrážděnost až agresivitu. Některé serotoninové receptory se mohou stát příčinou vzniku migrény, jiné ji naopak potlačují. Změny v jeho metabolismu mohou být odpovědné i za určité psychické poruchy; mj. mohou vyvolávat maniodepresivní psychózu, chorobnou úzkost aj.

Činnost serotoninergního systému souvisí s cyklem spánku a bdění, s příjmem potravy (ovlivňuje receptory chuti, pocity nevolnosti a nucení ke zvracení. Serotonin má také silný vliv na tonus svalů (jejich napětí), podporuje zejména kontrakce hladkého svalstva a krevní srážlivost. Proto hraje značnou roli při krvácivých poraněních, kdy zúžením cév (tzv.vazokonstrikční účinek) snižuje únik krve z těla.

Nedostatek serotoninu v krvi se dá upravit příjmem potravy, která jej obsahuje. Do neuronů se však z krevního řečiště nepřenáší, tam se dá jeho hladina zvýšit jen dodáním jeho prekurzorů. Vhodnými zdroji jsou některé druhy sýrů, obsahujících bílkoviny bohaté na L-tryptofan, mléčné výrobky všeobecně, maso, listová zelenina a celozrnné pečivo. Uvolňování serotoninu na nervových spojích (synapsích) sice stimuluje alkohol a nikotin, avšak jen krátkodobě a s nežádoucími vedlejšími účinky.

Bylo také zjištěno, že na syntézu serotoninu v těle má velký vliv hladina světelného záření. Proto se jeho nedostatek projevuje zejména v zimě, kdy je méně slunečního záření a proto lidé častěji v tomto období trpí úzkostnými stavy, depresemi a jsou podráždění a útoční.

1.                         L-tryptofán 
Serotonín v potrave neprestúpi stenou oddeľujúce krvné riečisko od mozgu a tým neprenikne do ciest centrálneho nervového systému. Ale aminokyselina tryptofan, z ktorej si mozog vyrába serotonín, prenikne do mozgu. Zdrojom tryptofánu môžu byť nielen doplnky stravy, ktoré obsahujú túto aminokyselinu, ale aj niektoré potraviny. Medzi zdroje tryptofánu patrí: mäso (hlavne losos a morka), celozrnné pečivo, vajcia, strukoviny, slivky, orechy, paradajky a zelená listová zelenina, napríklad ľadový šalát, hlávkový šalát.

2.                         Vitamíny skupiny B 
Vitamíny skupiny B sú potrebné na produkciu serotonínu. Tento komplex vitamínov možno získať buď užívaním doplnkov stravy, ktorá obsahuje skupinu vitamínu B, napr B-komplex alebo potravou. Dobrými zdrojmi vitamínov skupiny B sú: celozrnné obilniny a výrobky z nich, zelená zelenina a mliečne výrobky.

3.                         Vápnik a horčík 
K produkcii serotonínu je potreba aj dostatok vápnika a horčíka. Oba minerály možno získať buď užívaním kvalitných doplnkov stravy, alebo konzumáciou potravín, bohatých na tieto minerály. Medzi zdroje týchto minerálov patrí mlieko a mliečne výrobky, mak, orechy, mandle, celozrnné obilniny a výrobky z nich, kakao či sója.

4.                         Dostatok zdravých tukov 
Nie je tuk ako tuk, názor na to, ktorý tuk je zdravý a ktorý nie, sa líši. Najlepšie sú prírodné tuky, ktoré sú čo najmenej spracované, môžu to byť rastlinné oleje lisované za studena (najlepší je olivový olej a ľanový olej) alebo oleje v nepriehľadných nádobách označených ako „ nerafinované“. Vhodným tukom môže byť aj maslo, kokosový olej a jednodruhové rastlinné rafinované oleje. Maslo a kokosový olej ako nasýtené tuky pomáhajú zúžitkovať esenciálne mastné kyseliny.

5.                         Vyvážená strava 
Dostatočná produkcia serotonínu je závislá na stálom príjme kvalitnej stravy, ktorá má byť pravidelná a vyvážená, tj. má obsahovať dostatok živín, vitamínov, minerálov a ďalších potrebných látok. Strava má byť pestrá, v jedálničku nemá chýbať dostatok čerstvého ovocia a zeleniny. Vhodná je aj mrazená zelenina, mrazenie je totiž najšetrnejší spôsob konzervácie. Priemyselne spracované potraviny neprispievajú k vyššej produkcii serotonínu a okrem toho obsahujú chemické látky, ktoré sú nášmu telu cudzie a s ktorých spracovaním má naše telo prácu.

6.                         Rozchodnica ružová 
K zvýšenej produkcii serotonínu môžu pomôcť aj bylinky, napr. rozchodnica ružová. Táto rastlina obsahuje účinné látky rosavin a salidrosidov, ktoré zvyšujú hladinu serotonínu v mozgu.

7.                         Slnečné svetlo 
Dostatok slnečného svetla podporuje tvorbu serotonínu a tým aj dobrú náladu a dodáva nám životnú energiu.

8.                         Fototerapia 
Fototerapia, liečba svetlom, je praktizovaný na mnohých klinických pracoviskách. Fototerapia prispieva k dostatočnej produkcii serotonínu pri jeho nedostatku, hlavne v zime, kedy je menej slnečného svetla. Fototerapia môže vďaka zvýšenej produkcii serotonínu zlepšiť aj prejavy depresívnych syndrómov. Má sa vykonávať osvetlením o intenzite 10 000 luxov po dobu 30 minút denne alebo osvetlením o intenzite 2500 luxov 1 až 2 hodiny denne. Účinok nastupuje už po jednej hodine osvietenia.

9.                         Cvičenie 
Pravidelné cvičenie podporuje tvorbu neurotransmiterov, a tým aj tvorbu serotonínu a tým zbavuje depresie. Veľmi účinné býva aj ľahké cvičenie alebo chôdza. Cvičenie má byť osviežujúce, ale nie únavné. Vyčerpávajúce cvičenie neprispieva k dobrej nálade.

10.                     Dostatok odpočinku a kvalitného spánku 
Dostatok odpočinku a kvalitného spánku je potrebný nielen pre regeneráciu tela, ale aj pre dostatočnú produkciu serotonínu. Väčšina ľudí potrebuje pre dostatočnú produkciu serotonínu sedem hodín kvalitného spánku. 

http://www.kompava.sk/produkt/kompava-tryptofan-b.html - doporučený prípravok

Riziká poškodenia zdravia - Obezita

   Obezita alebo tučnota je chronický stav organizmu, ktorý nastáva pri nadmernom nahromadení tukového tkaniva. Tuk je súčasťou ľudského tela, je energetickou rezervou, plní funkciu tepelnej izolácie, zapája sa do látkovej premeny a slúži ako mechanická ochrana orgánov. U ženy predstavuje 20-30% a u muža 10-20% telesnej hmotnosti. Pre praktické účely sa obezita definuje ako index telesnej hmotnosti – BMI = Body Mass Index. Určuje sa pomocou vzorca:

                               Hmotnosť (kg)

 BMI (kg/m²) = ^{_________________________}

                                     Výška2 (m²)

                                           Tabuľka interpretácie stupnice BMI                    

Hodnota BMI	interpretácia
Pod 17	extrémna chudosť
17-19,9	chudosť
20-24,9	normálna hmotnosť
25-29,9	nadhmotnosť
30- 39,9	obezita
40 a viac	extrémna obezita

   Obezita vzniká z nerovnováhy medzi prívodom a výdajom energie a vo väčšine prípadov sa pripisuje prejedaniu, ktoré je definované ako spotreba väčšieho množstva energie, než je potrebné pre hladinu bazálneho metabolizmu a aktivity.

Na vzniku obezity sa podieľajú:

genetické faktory – ak je jeden z rodičov obézny, zvyšuje sa výskyt obezity u ďalšej generácie na 40%. Ak obezitou trpia obaja rodičia, riziko sa zvyšuje až na 80%.

psychologické faktory – stres, frustrácia, depresie, pocit osamelosti, alebo niektoré stravovacie návyky (bohaté stolovanie) môžu viesť k zvýšenému príjmu potravy a podporovať tak vznik obezity.

endokrinné faktory – poruchy funkcie žliaz s vnútorným vylučovaním môžu spôsobiť nadmerné ukladanie tuku v organizme.

výživa – prebytok energie môže byť zapríčinený nadmerným obsahom z niektorých živín -  bielkovín, tukov alebo sacharidov v potrave. Ide hlavne o nadmerný príjem tuku, ktorý je energeticky najbohatšou živinou, ďalej nadmerná konzumácia sladkostí a sladených alebo alkoholických nápojov.

znížená pohybová aktivita – v súčasnom spôsobe života prevažujú sedavé činnosti, ktoré  v kombinácii s nedostatkom pohybu a športových aktivít vedú k zníženiu výdaju energie a tým napomáhajú možnosti vzniku obezity.

Zdravotné následky obezity

   Obezita spôsobuje množstvo zdravotných komplikácií a obmedzení v oblasti fyzickej činnosti. Je hlavným faktorom zvyšovania hladiny LDL a je spojená s nízkymi hladinami HDL. Osoby s hodnotou BMI nad 27 majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť zvýšeného diastolického krvného tlaku ako ľudia s BMI 20-22 a pri BMI nad 30 je toto riziko až trojnásobné. Vznik kardiovaskulárnych chorôb sa zvyšuje s telesnou hmotnosťou, i keď môže prejsť veľa rokov, než sa prejavia negatívne účinky obezity. Ochorenia a príznaky, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s nadváhou:

-         diabetes mellitus II. Typu

-         ochorenia žlčových ciest, najmä cholelitiáza

-         zvýšená hladina cholesterolu v krvi

-         ischemická choroba srdca

-         vysoký krvný tlak

-         choroby pohybového ústrojenstva

-         dna

-         zhubné nádory – rakovina žlčníka, prsníka, hrubého čreva, maternice

-         hormonálne poruchy

-         poruchy plodnosti a potraty, komplikácie v gravidite

-         dušnosť, nespavosť, obmedzená hybnosť

   Následkom obezity sú depresie, neurózy, manželské problémy, ťažkosti nájsť si vhodné zamestnanie a iné psychické, či sociálne problémy. Riziko komplikácií súvisiacich s obezitou ovplyvňuje stupeň obezity, dĺžka jej trvania a rozloženie nadbytočného tuku. Rozloženie tuku v tele rozdeľujeme na periférny a centrálny typ distribúcie tuku. Periférny typ (ženský, gynoidný, hruškovitý) je charakteristický pre uloženie tuku v oblasti stehien a bokov, pri centrálnom type (mužský, androidný, jabĺčkový) je tuk sústredený v oblasti brucha, hrudníka a ramien. Pomer pás/boky – WHR je meradlom rozdelenia tuku. WHR väčší ako 1,0 u mužov alebo vyše 0,8 u žien svedčí o centrálnom type distribúcie tuku a hodnoty menej ako 1,0 u muža a menej ako 0,8 u ženy sú ukazovatele o periférnom rozložení tuku. Obéznych ľudí s centrálnym typom uloženia tuku považujeme za jedincov ohrozených vysokým rizikom ICHS a DM II. Typu.

Stratégie zamerané na získanie optimálnej hmotnosti:

-         zaviesť nutričnú politiku, ktorá si však vyžaduje koordináciu zdravotnej a   

poľnohospodárskej politiky, spoluprácu s potravinárskym priemyslom na úseku produkcie a spracovávania, kontrolu cien a predpisy kvality.

-         verejné informácie v školách, na pracoviskách, v hypermarketoch a reštauráciách na konzultácie pre verejnosť o zdravých výživových návykoch. Vysoké štandardy reklamy by sa mali využiť na to, aby sa zviditeľnili a zatraktívnili  zdravé potraviny.

-         najpodstatnejšou stratégiou je zdravotná výchova, ktorá je zameraná na pomoc jednotlivcom pochopiť náplň optimálnej hmotnosti, na poznanie vlastného BMI, na uvedomenie si toho, čo vedie k obezite, k zdravotným rizikám spojených s nadváhou, na uvedomenie ľudí, koľko by mali schudnúť a či vôbec majú schudnúť.

-         dať prioritu osobám, ktoré majú najvyššiu nadváhu a vykazujú ďalšie rizikové faktory pre vznik kardiovaskulárnych ochorení – fajčenie, zvýšený TK, hladina cholesterolu a DM.

-         na dosiahnutie počiatočného cieľa postupnej straty hmotnosti cca 0,5-1 kg týždenne by sa mal jednotlivec riadiť zásadami správnej výživy a postupne zvyšovať fyzickú aktivitu.

-         tím primárnej starostlivosti by mal poznať metódy ako pacientom pomôcť zmeniť správanie v priebehu zmeny životného štýlu vedúceho k opatreniam na zníženie hmotnosti.

-         nadváha v 13 rokoch je silným indikátorom nadváhy v dospelosti. Optimálny vek na prevenciu obezity je vek medzi 5 a 12 rokom života.

-         venovať pozornosť ženám v období tehotenstva a dojčenia, aby sa vyvarovali prejedaniu sa.

Riziká poškodenia zdravia - Alkohol

   Európska únia je oblasťou sveta s najvyšším podielom pijanov a má najvyššie úrovne spotreby alkoholu na obyvateľa ( Anderson a kol. 2005). Alkohol je po fajčení a zvýšenom krvnom tlaku tretí najvýznamnejší rizikový faktor predčasných úmrtí, významnejší ako sú vysoké hladiny cholesterolu v krvi a nadváha, trikrát významnejší ako diabetes a paťkrát významnejší ako astma ( World Healt Organizacion 2002). Alkohol je v Európskej únii príčinou každej 14. závažnej poruchy zdravia a predčasného úmrtia ( Anderson a kol. 2005 ). Okrem toho, že alkohol je droga vyvolávajúca závislosť a existuje asi 60 typov chorôb a zdravotných poškodení, na ktorých sa podieľa, spôsobuje alkohol rozsiahle sociálne, duševné a emočné škody vrátane kriminality a násilia v rodinách, čo stojí Európsku úniu 124 miliárd Euro v priamych nákladoch ročne ( Baumberg a Anderson 2005 ). Alkohol neškodí iba pijanovi, ale aj ľuďom z jeho okolia. Spotrebu alkoholu môžme popísať v gramoch vypitého alkoholu, alebo v štandardných dávkach alkoholu, kde táto dávka predstavuje 10g alkoholu. Svetová zdravotnícka organizácia ( Babor a Higgins-Biddle 2001 ) navrhla, aby sa štandardná dávka alkoholu vyjadrila ako ekvivalent:

330 ml piva s 5% obsahom alkoholu

140 ml vína s 12% obsahom alkoholu

70 ml likéru alebo aperitívu s 25% obsahom alkoholu

40 ml destilátu so 40% obsahom alkoholu

1 ml alkoholu sa rovná 0,785 g alkoholu, takže definícia štandardnej dávky alkoholu podľa WHO značí obsah asi 13 g čistého alkoholu. Na výpočet dennej a týždennej dávky alkoholu v SR bola použitá zaokrúhlená konštanta 0,8.

Spotrebu alkoholu môžme rozdeliť na rizikové pitie alkoholu, škodlivé pitie alkoholu, intoxikáciu, ťažké epizodické pitie a závislosť od alkoholu.

Rizikové pitie alkoholu je taký spôsob pitia, ktorého výsledkom bude pravdepodobne škoda, ak pijanské návyky budú pretrvávať aj naďalej. Podľa pracovnej definície WHO je riziková konzumácia alkoholu v priemere 20-40 g alkoholu denne u žien a 40-60 g alkoholu u mužov.

Škodlivé pitie alkoholu sa definuje ako spôsob pitia, ktorý spôsobuje škody na zdraví, buď telesnom alebo duševnom ( WHO 1992 ). Ide o pravidelnú priemernú spotrebu viac ako 40 g alkoholu denne u žien a viac ako 60 g alkoholu denne u mužov ( Rehm a kol. 2004 ).

Intoxikácia je krátkodobý stav funkčného poškodenia v oblasti psychologického a psychomotorického výkonu, ktorý navodila prítomnosť alkoholu v tele (WHO 1992 ) a to i pri nízkej úrovni konzumácie ( Eckardt a kol. 1998).

Ťažké epizodické pitie definujeme ako vypitie najmenej 60 g alkoholu pri jednej príležitosti

( WHO 2004 ). Označuje sa ako pijanský záťah alebo binge drinking.

Závislosť od alkoholu definuje medzinárodná klasifikácia mentálnych a behaviorálnych chorôb WHO (1992), ICD-10 ako zoskupenie fyziologických, behaviorálnych a kognitívnych javov, kedy má pitie alkoholu u jedinca vyššiu prioritu ako iné druhy správania, ktoré pre neho mali predtým väčšiu hodnotu. Hlavnou charakteristickou črtou je silná, často neodolateľná túžba piť alkohol.

Kritériá závislosti podľa MKCH 10

1. Dôkaz tolerancie na účinky alkoholu ako potreba značne zvýšených dávok alkoholu na dosiahnutie intoxikácie alebo tých účinkov, na ktoré predtým stačili nižšie dávky, alebo zreteľný pokles účinku pri pokračujúcom pití toho istého množstva alkoholu.
2. Fyziologické odvykacie príznaky pri vynechaní alebo redukcii pitia ako prejavy odvykacieho syndrómu od návykovej látky, alebo užívanie tejto látky s úmyslom zmierniť alebo sa vyhnúť odvykacím príznakom.
3. Pokračovanie v pití aj napriek zrejmým zjavne škodlivým dôsledkom, keď závislý pokračuje v pití aj napriek tomu, že si uvedomuje, alebo sa dá čakať, že si uvedomuje povahu a rozsah týchto škôd.
4. Pitie alkoholu ako ústredný motív, čo sa prejavuje: zanedbávaním iných radostí a záujmov v dôsledku pitia alkoholu, stále viac času zaberajú činnosti nutné na získanie alkoholu, jeho konzumovanie, alebo na zotavovanie sa z jeho účinkov.
5. Narušená kontrola nad správaním počas pitia v zmysle jeho začiatku, ukončenia či množstva pitia, čo sa prejavuje tým, že alkohol sa často pije vo väčších množstvách alebo dlhší čas ako bol pôvodný úmysel, vyskytol sa neúspešný pokus prestať s pitím alebo je tu stála snaha piť menej, či udržať si kontrolu nad pitím.
6. Silná túžba po alkohole alebo pociťované nutkanie napiť sa.

Zdravotné následky alkoholu

Nadmerné užívanie alkoholu má významné negatívne účinky na fyzické, psychické a sociálne zdravie nielen u jedinca, ale aj rodiny a celej spoločnosti. Existuje vzťah medzi konzumáciou alkoholu a rizikom vzniku nežiadúcich spoločenských dôsledkov od menej závažných ako môže byť rušenie nočného kľudu opitými jedincami až po tie závažnejšie ( násilie a zločiny, negatívny dopad na manželstvo, zneužívanie detí, škody na pracovisku, pitie a šoférovanie).

Psychicko-fyzické poškodenie zdravia užívaním alkoholu

1. Neuropsychiatrické stavy:

Anxieta a poruchy spánku - viac ako 1 jedinec s úzkostnou poruchou trpí aj poruchou v súvislosti s pitím alkoholu. Alkohol zhoršuje poruchy spánku.

Depresia – chorobné pitie alkoholu je rizikovým faktorom depresívnych porúch. S úpravou depresie často nastáva aj zníženie pitia alebo abstinencie od alkoholu.

Závislosť na alkohole – riziko vzniku závislosti na alkohole začína od nižšej úrovne pitia a rastie priamo úmerne množstvu vypitého alkoholu a tomu spôsobu pitia, kedy sa ho pri jednej príležitosti vypije veľmi veľa.

Poškodenie nervov – po období pravidelného pitia a v závislosti od dávky sa zvyšuje riziko poškodenia periférnych nervov.

Poškodenie mozgu – silná konzumácia alkoholu zrýchľuje úbytok mozgových tkanív, čoho následkom je zhoršenie kognitívnych funkcií. U ľudí, ktorí sú na alkohole dlhodobo závislí prebieha plynulé poškodzovanie mozgu.

Kognitívne poruchy a demencia – zvýšené pitie alkoholu zvyšuje riziko kognitívnych porúch v závislosti od jeho dávky.

Schizofrénia -  rizikové pitie býva časté u ľudí s diagnózou schizofrénie. Aj nižšia spotreba alkoholu môže zhoršiť príznaky a narušiť liečbu.

Epilepsia – pravidelné nadmerné pitie alkoholu môže vyvolávať epileptické záchvaty.

2. Gastrointestinálne ochorenia

Cirhóza pečene – nadmerné pitie zvyšuje riziko cirhózy pečene. Ženy majú pri akejkoľvek úrovni konzumácie alkoholu vyššiu pravdepodobnosť rozvoja  tohto ochorenia.

Pankreatitída – alkohol zvyšuje riziko akútnej a chronickej pankreatitídy.

DM 2. typu – v porovnaní s abstinentmi nízke dávky znižujú riziko tohto ochorenia, vyššie dávky riziko zvyšujú.

3. Nádorové ochorenia:

Alkohol zvyšuje riziko zhubných nádorov ústnej dutiny, hltanu, hrtanu, horných dýchacích ciest, karcinómu pečene, žalúdka, hrubého čreva, rekta a riziko vzniku rakoviny prsníka.

4. Kardiovaskulárne choroby:

Hypertenzia – alkohol zvyšuje tlak krvi a zvyšuje riziko vzniku hypertenzie.

NCMP – alkohol môže zvýšiť riziko mozgového krvácania aj ischemickej mozgovej príhody.

Arytmie –  pitie veľkého množstva alkoholu zvyšuje riziko srdcových arytmií a náhlej smrti po infarkte, aj keď ide o ľudí bez akýchkoľvek predchádzajúcich príznakov existujúcej srdcovej choroby.

ICHS – aj keď mierne pitie znižuje riziko ICHS, pri užití viac ako 20 g denne, riziko ochorenia narastá.

5. Imunitný systém:

Alkohol môže narúšať normálne funkcie imunitného systému, čím spôsobuje zvýšenú náchylnosť na niektoré infekčné ochorenia, vrátane pneumónie, TBC a HIV.

6. Ochorenia kostí:

Alkohol zvyšuje riziko zlomenín u mužov aj u žien

7. Reprodukčné ochorenia:

Alkohol môže viesť k poruchám plodnosti u oboch pohlaví.

Riziká poškodenia zdravia - Tabak

   Fajčenie tabaku je najrozsiahlejšia sólová vonkajšia a preto obmedziteľná príčina smrti pri kardiovaskulárnych ochoreniach a rakovine. Väčšina štúdií poukázala na efekt dávka – odpoveď v závislosti od veľkosti vyfajčenej dávky a od príspevku trvania pravidelného fajčenia k zvýšenému riziku ochorenia. Zníženie množstva dechtu alebo hladiny nikotínu v cigaretách môže niektoré riziká znížiť – toto však nie je jasné. Neexistuje bezpečná cigareta alebo bezpečná úroveň fajčenia.

   Fajčenie javí deprimujúco vysokú prevalenciu vo väčšine európskych štátov. Kým v severných a západných krajinách sa celkové počty fajčiarov – mužov znížili, počty fajčiarov v niektorých populáciách, najmä pokiaľ ide o mladé ženy naďalej stúpajú. Celkový vzostup možno pozorovať v krajinách strednej a východnej Európy a najnovšie aj v nezávislých štátoch bývalého Sovietskeho zväzu. Viac fajčia ľudia z nižších socioekonomických skupín.

   Fajčiarske návyky nevznikajú príliš rýchlo. Návykom predchádzajú zmeny postojov, mladí ľudia prejdú niekoľkými stupňami od prípravy a experimentov s fajčením cez príležitostné fajčenie, kým sa stanú pravidelnými. Počet tak príležitostných (menej ako týždenne), ako aj pravidelných (týždenne aj denne) fajčiarov sa zvyšuje postupne v priebehu asi 10 rokov.

Tabakový dym v prostredí

   Agentúra ochrany prostredia Spojených štátov dospela v roku 1992 k záveru, že pasívne fajčenie alebo expozícia tabakového dymu v prostredí je v kauzálnom vzťahu s rakovinou pľúc u dospelých. Preto by mala byť klasifikovaná ako známy humánny karcinogén.

Tabakový dym v prostredí je tiež spojený:

-       so zvýšeným rizikom infekcií dolných dýchacích ciest ( bronchitída a pneumónia ),

-       so zvýšenou prevalenciou tekutiny v strednom uchu, symptómami zo strany horných dýchacích ciest u detí a malou, no signifikantnou redukciou funkcie pľúc,

-       s ďalšími epizódami a so zvýšenou závažnosťou príznakov u detí trpiacich na astmu.

Medzi tri najdôležitejšie zložky obsiahnuté v tabakovom dyme patria:

   Nikotín – látka rastlinného pôvodu pôsobiaca na centrálny nervový systém. Je to tá zložka cigaretového dymu, ktorá vyvoláva príjemné pocity z fajčenia, a práve pre ňu fajčiar vyhľadáva cigaretu. Jeho vplyv na vznik nádorových ochorení sa nepreukázal, má však vplyv na kardiovaskulárny systém – zvyšuje tlak krvi a urýchľuje látkovú výmenu, a tak kladie na srdce zvýšené nároky. Najvýznamnejšia vlastnosť nikotínu je tá, že je príčinou závislosti na tabaku, pre ktorú je také ťažké, ba v niektorých prípadoch až takmer nemožné prestať fajčiť. Z tejto skutočnosti vychádzajú výrobcovia nikotínových žuvačiek a náplastí (tzv. náhradná nikotínová liečba) používaných počas odvykania: dodávajú organizmu určité množstvo nikotínu (toto množstvo sa v priebehu liečby postupne znižuje), čím zmierňujú abstinenčné príznaky a fajčiari sa ľahšie zbavujú závislosti.

   Dechty – zmes viacerých látok, ktoré majú silný rakovinotvorný účinok. Okrem toho poškodzujú výstelku tepien, čím vyvolávajú artériosklerózu.

   Oxid uhoľnatý – jedovatý plyn, ktorý znižuje schopnosť krvi prenášať kyslík, čo vyvoláva a zhoršuje srdcovo-cievne ochorenia a môže narúšať vývoj plodu počas tehotenstva

Zdravotné následky tabaku

   Používanie tabaku má pre zdravie veľa následkov. Po prvé, asi polovicu excesívnych úmrtí fajčiarov spôsobujú kardiovaskulárne ochorenia. Fajčenie prispieva rozličným spôsobom k cerebrovaskulárnej mortalite na príčiny ako mozgová cievna príhoda v dôsledku okluzívnej choroby periférnych artérií a aterosklerózy ďalších lokalizácii, ďalej asi 30% k všetkým úmrtiam na rakovinu, s rakovinou pľúc asi 20 %. Okrem toho sú tu presvedčivé náznaky kauzálneho vzťahu medzi fajčením cigariet  a rakovinou iných lokalizácií, vrátane dutiny ústnej a horného respiračného traktu, ezofagu, pankreasu, močového mechúra a krčku maternice. Okrem toho sa fajčenie podieľa na väčšine úmrtí na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc. Fajčenie počas tehotenstva je spojené so zvýšeným rizikom potratu, nízkej pôrodnej hmotnosti novorodenca, predčasného odumretia plodu a retardácie fyzického a mentálneho vývinu po narodení. Taktiež je spojené so zníženou fertilitou žien a so zvýšenou abnormitou spermií u mužov.

   O interakcii fajčenia s ďalšími rizikovými faktormi ( zvýšený tlak krvi, zvýšenie hladiny cholesterolu v sére ) je známe, že aditívnym spôsobom zvyšujú riziko vývinu kardiovaskulárnych ochorení.

   Tabakový dym v prostredí je  tiež spojený so zvýšeným rizikom infekcií dolných dýchacích ciest ( bronchitída a pneumónia ), a rizikovým faktorom vzniku astmy.

   Každých 8 sekúnd niekto, kto fajčí zomrie, hovorí Svetová zdravotnícka organizácia. Vedci sa domnievajú, že ľudia, ktorí začnú fajčiť v období dospievania ( a je to viac než 70% všetkých fajčiarov ) a pokračujú vo fajčení ďalších 20 rokov, zomrú o 20 až 25 rokov skôr ako tí, čo si nikdy nezapálili. Predstavíme si vedľajšie účinky fajčenia od hlavy po paty.

   Strata vlasov – fajčenie oslabuje imunitný systém a telo sa stáva náchylnejšie na niektoré autoimunitné ochorenia ako lupus erytematosus, ktorý môže viesť ku strate vlasov, vzniku vredov v ústnej dutine a vyrážok na tvári, vlasatej časti hlavy a rukách.

  

   Očné choroby – fajčením sa môžu zhoršovať niektoré očné choroby. Výskyt katarakty je u fajčiarov o 40% vyšší ako u nefajčiarov. Zákal šošovky blokuje vstup svetelných lúčov do oka a vedie postupne k slepote. Fajčenie je tiež spojené s vyšším výskytom makulárnej degenerácie. Je to nevyliečiteľné ochorenie, pri ktorom je porušená centrálna časť sietnice zvaná makula. Makula je zodpovedná za zrakovú ostrosť, našu schopnosť čítať, rozpoznávať tváre, detaily a farby alebo riadiť auto.

   Tvorba vrások - fajčenie urýchľuje starnutie pokožky, pretože redukuje jej prekrvenie a vedie k úbytku bielkovín, ktoré jej dávajú elasticitu. Koža fajčiara je suchá, neelastická, posiata drobnými lineárnymi vráskami najmä okolo očí a úst.

   Strata sluchu – fajčenie zvyšuje ukladanie patologických látok do cievnych stien (skleróza), čím sa znižuje prietok krvi vnútorným uchom. Fajčiari môžu stratiť sluch oveľa skôr ako nefajčiari a sú náchylnejší na stratu sluchu následkom rôznych infekcií alebo hluku. Častejšie trpia na zápaly stredného ucha, ktoré môžu byť komplikované zápalom mozgových blán – meningitída alebo ochrnutím tvárového nervu.

   Rakovina kože – fajčiari majú dvojnásobne vyššie riziko vzniku skvamóznej formy rakoviny kože – rakovina, ktorá spôsobuje nehojace sa vredy na koži

   Zubný kaz – fajčenie narúša fyziologické zloženie chemických látok v ústach, následkom čoho sa vytvára zubný povlak, zuby žltnú a rýchlejšie sa kazia. Fajčiari majú 1,5 krát vyššiu šancu prísť o svoje zuby.

  

   Chronická bronchitída a emfyzém – okrem rakoviny pľúc spôsobuje fajčenie aj chronickú bronchitídu a emfyzém. Chronická bronchitída je sprevádzaná vykašliavaním hustého hlienu, dusnosťou a zníženou toleranciou fyzickej námahy. Emfyzém je nadmerné nafúknutie a potom deštrukcia pľúcnych mechúrikov, čím sa zmenšuje kapacita pľúc, ktorá prijíma kyslík a vylučuje kysličník uhličitý. V extrémnych prípadoch môže dôjsť k respiračnému zlyhaniu a nutnosti vykonať tracheostómiu a napojiť pacienta na ventilátor.

  

   Osteoporóza – kysličník uhoľnatý, najškodlivejší z automobilových plynov je obsiahnutý aj v cigaretovom dyme. Viaže sa na krvné farbivo - hemoglobín oveľa pevnejšie než kyslík a tak ho vytláča z krvného obehu. Fajčiari majú schopnosť hemoglobínu viazať kyslík zníženú až o 15%. Následkom je zníženie kostnej denzity – hustoty, kosti sa ľahšie lámu a proces hojenia môže byť predĺžený až o 80%, sú tiež náchylnejší na bolesti chrbtice.

   Srdcovo - cievne ochorenia – každý tretí človek dnes zomiera na následky srdcovocievnych ochorení. Fajčenie patrí medzi najväčšie rizikové faktory rozvoja týchto ochorení, urýchľuje proces cievnej aterosklerózy, zrýchľuje sa tep, zvyšuje krvný tlak, čím sa zvyšuje riziko vzniku hypertenzie a vytvárania krvných zrazenín v krvnom riečišti, ktoré môžu vyústiť do srdcového infarktu alebo mozgovej mŕtvice.

   Žalúdočné vredy -  fajčenie znižuje odolnosť voči baktériám, ktoré spôsobujú zápal až vredy žalúdočnej slizníc a znižuje schopnosť neutralizovať žalúdočnú kyselinu. Nadbytok kyseliny nahlodáva obrannú bariéru žalúdka a vedie k poškodeniu žalúdočnej sliznice až vzniku vredov. Vredy sa u fajčiara hoja oveľa pomalšie a často sa opakujú.

   Zažltnutie prstov – cigaretový decht sa usadzuje na končekoch prstov a nechtoch a dodáva im žltohnedú farbu.

   Rakovina maternice a potraty – popri zvýšenom riziku rakoviny maternice znižuje fajčenie možnosť otehotnenia a zvyšuje frekvenciu komplikácii v tehotenstve a pri pôrode.       Fajčenie počas tehotenstva zvyšuje riziko nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa a jeho chorľavosť. Potraty sú u fajčiarok 2 až 3 krát častejšie ako u nefajčiarok, rovnako ako pôrod mŕtveho plodu pre nedostatočný prívod kyslíka, abnormality placenty spôsobené kysličníkom uhoľnatým a nikotínom v cigaretovom dyme. Fajčenie znižuje hladinu estrogénu v krvi, čo vedie k predčasnej menopauze.

   Poškodené spermie – fajčenie poškodzuje kvalitu i kvantitu, mení ich DNA, čo môže mat za následok potrat alebo vrodené chyby dieťaťa. Niektoré štúdie ukázali, že muži fajčiari majú zvýšené riziko, že ich deti budú mať rakovinu. Tiež urýchľuje aterosklerotické zmeny na cievach, znižuje prítok krvi do penisu a môže viesť k impotencii. Neplodnosť je u fajčiarov častejšia.

   Psoriáza – u fajčiarov sa vyskytuje 2 až 3 krát častejšie. Je to neinfekčné zápalové ochorenie kože, ktoré zanecháva na koži celého tela svrbivé zdúrené zvráskavené červené plochy a fľaky.

   Burgerova choroba – známa tiež ako obliterujúca trombangitída, je zápalové ochorenie ciev dolných končatín, čím sa znižuje prísun krvi a živín do tkanív. Neliečená vedie ku gangréne a amputácii postihnutej oblasti.

Prekyslenie organizmu

Hippokrates (5. stor. pred n.l.)

"Spomedzi všetkých zlúčenín najškodlivejšie na naše telesné sily pôsobia kyseliny."

Obsah vody v bunkách je normálne asi 60 až 70 %. Ak klesne pod 50 %, životné
procesy ochabnú, často nezvratne. V dôsledku prinízkeho obsahu vody v bunke sa toxíny už
dostatočne nevylučujú, bunka predčasne starne, a tým starne aj celé telo. Preto by si človek nemal
dopustiť, aby to so stratou vody v jeho bunkách zašlo až tak ďaleko.
To všetko ukazuje, aká dôležitá je voda pre fungovanie celého organizmu - kvantitatívne, no
predovšetkým kvalitatívne. Náš život je absolútne nemysliteľný bez vody. Ak je voda čoraz viac
kontaminovaná kyselinami, telo napokon nemôže prežiť. Dôsledkom toho je predčasné starnutie,
zavinené choroby a skorá smrť.
V našej oblasti mierneho klimatického pásma vylúči dospelý človek denne močom, potom,
stolicou a dýchaním asi 2,4 litra vody, ktorá sa musí bezpodmienečne nahradiť. Časť jej prijímame
aj v strave, prevažnú časť však v nápojoch. A tu je rozhodujúce to, čo pijeme, lebo len živá voda
udrží telo zdravé. Voda obsahujúca energiu ju odovzdáva telu a okrem toho prenáša svoje liečivé
vibrácie na telové tekutiny. Tým sa zlepší tekutosť krvi a odbremení sa srdce. Takáto živá voda je
skutočnou živinou.
Nezabúdajte piť
Ak stále primálo pijete (a týka sa to najmä starších ľudí), stáva sa vaša krv hustou a viskóznou.
Potom však už nemôže prechádzať jemnými vlásočnicarni, takže celé oblasti tela už nie sú
dostatočne zásobované kyslíkom. Ani likvidácia splodín už nemôže optimálne fungovať, a tak sa
telo čím ďalej tým viac znečisťuje.
Pri pití treba však veľmi dbať na kvalitu nápoja. Pite, ak je to možné, len mimoriadne dobrú
vodu, lebo aj kyselina uhličitá je tiež len kyselina, ktorú bude treba z tela následne odstrániť.
Takmer všetko, čo pijeme, je kyslé. Nápoje obsahujúce oxid uhličitý majú hodnotu pH 2,
pomarančová šťava 2,2, alkoholické nápoje asi 3,5, ba aj „normálna“ voda z vodovodu má pH 4,5.
Najobľúbenejší nápoj väčšiny ľudí je káva, ktorá tiež veľmi prekysľuje, takže pre prekysleného
človeka je priam jedom. Čaj je trochu lepší; najlepší je, samozrejme, nedochucovaný zelený čaj,
ktorý by sme si - popri vode - mali urobiť svojím základným nápojom. A mali by ste si vybrať druh
s nízkym podielom kofeínu.

V prekyslených oblastiach tela prichádza často náhle ku kolapsu zásobovania.
Náhlosť tohto deja je priamy dôsledok acidózovej stuhnutosti červených krviniek - erytrocytov;
stav sa ľudove označuje výrazom „hustá krv“. Erytrocyty prepravujú do tkanív kyslík, ktorý je
nevyhnutný pre život. Majú diskovitý tvar, a hoci majú priemer asi 7,5 mikrometra (μm), môžu
pretekať kapilárami, ktoré majú priemer len 3 až 4 μm, ba môžu prechádzať aj krátkymi úžinami s
priemerom 2 μm. Za to vďačia svojej elastickej štruktúre. Kyselinová záťaž spôsobuje ich čoraz
nižšiu pružnosť a deformovanie, až v istom okamihu úplne stuhnú, a tým celkom upchajú kapiláry.
Tento proces sa dá porovnať s chladnúcou vodou, ktorá tiež v jednom okamihu náhle stuhne na ľad
a stane sa tuhou, teda už nie je schopná tiecť.
Keď tuhnúce erytrocyty stratia svoju pružnosť, a tým aj svoju tekutosť, nemôžu ani prijímať
dostatočné množstvo kyslíka a nastáva „vnútorná dýchavičnosť“ (dyspnoe). V dôsledku
anaeróbneho kvasenia sa zosilňuje lokálna acidóza a aj postihnuté bunky tuhnú, takže svoju látkovú
premenu môžu uskutočňovať len nedostatočne. Tým nastáva prekyslenie aj vnútri buniek a
dochádza k poškodeniu bunkových jadier.
Je to mechanizmus, ktorý sa sám stupňuje. Pomalé prekyslenie tkaniva vedie k narastajúcemu
zhusťovaniu erytrocytov, ktoré v dôsledku toho prepravujú čoraz menej kyslíka, a keďže nemôžu
prechádzať cez cievne zúženiny, upchávajú ich. Toto upchatie vedie k silnejšiemu prekysleniu,
ktorým sa ešte viac zosilňuje tuhnutie erytrocytov. Je to bludný kruh, ktorý by sa dal ľahko zastaviť
a zvrátiť, ale ak sa neodhalí, môže viesť až k mŕtvici alebo k srdcové mu infarktu. Funkcie
nevyhnutné pre život sa potom stávajú čoraz úspornejšími, a to práve tam, kde by sa mali zvlášť
zintenzívniť. Jedného dňa je potom nedostatočné zásobenie také veľké, že nastane čiastočné
odumretie tkaniva (nekróza).
Výraz „infarkt“ (doslova značí „upchatie“) vystihuje tento stav presne. Či je tento proces
zvrátiteľný, to závisí od rozsahu postihnutých kapilár a od celkového trvania stavu. Keď nastane
bunková smrť (nekróza), proces je nezvratný a už nepomôže ani dostatočný prísun zásad. Ale ak
tkanivo nie je poškodené trvalo, náprava je možná: tak ako sa pri zohrievaní ľadu voda opäť stáva
tekutou, aj zhustenie erytrocytov sa pri dostatočnom prísune zásad znova odstráni, krvinky začnú
opäť tiecť, prepravujú zasa dostatok kyslíka a tkanivo sa môže spamätať.
Potom by sa mali zlepšiť procesy látkovej premeny v mozgu a srdci natoľko, že aj prípadné
ďalšie vrcholné záťaže už nepovedú k vykoľajeniu orgánov a tieto budú schopné plniť svoju
funkciu za každých okolností.
Uvedomme si to: posun acidobázickej rovnováhy smerom ku kyslým hodnotám, čo je dnes už
takmer normálne, zabíja nielen ľudské bunky, ale všetok život.
Nie je náhoda, že podiel tekutín v našom tele je taký vysoký. Veď každá bunka je viazaná na
určité miesto v ňom, nemôže si teda ani sama ísť po potravu, ani niekam odniesť svoj odpad. Tieto
úlohy spĺňajú telové tekutiny. Sú pre bunky tým, čím je pôda pre rastliny. Od zloženia telových
tekutín závisí prežitie našich buniek, lebo ak sú tieto telové tekutiny zaťažené kyselinami, alebo
dokonca prekyslené, nemôžu plniť svoju funkciu. Čím väčšia je odchýlka, tým závažnejšia je
porucha alebo choroba, ktorá nasleduje.
Pôsobenie kyseliny poškodzuje naše telo trojako:
1. demineralizáciou (úbytkom minerálnych látok), spôsobujúcou lámavosť kostí, krehkosť ciev,
osteoporózu, srdcový infarkt a tzv. mozgovú príhodu;
2. ukladaním látok, ktoré by sa mali vylúčiť;
3. stratou prirodzenej imunity voči infekčným chorobám.
Prvá oblasť
Najčastejším následkom demineralizácie v dôsledku prekyslenia je zubný kaz. Nie je to choroba,
ale len dôsledok, bezprostredné mechanické poškodenie kyselinou. Ďalším následkom, a s oveľa
horšími účinkami, je poškodenie ciev. Jeho následky sú: srdcový infarkt, mozgová porážka,
hemoroidy, kŕčové žily a vredy predkolenia.
Ďalším nebezpečným následkom prekyslenia je osteoporóza, spôsobujúca starecké zlomeniny
kostí, slabinové prietrže a poškodenia platničiek. To všetko nie sú choroby v pravom zmysle slova,
ale len následné poškodenia po demineralizácii vplyvom prekyslenia.
Druhá oblasť
Sem patria všetky choroby spôsobené usadeninami, ako reuma, dna, artritída, ukladanie kamienkov,
ale aj preťaženie obličiek s takými následkami, ako poruchy krvného obehu, poškodenie zraku a
sluchu, očný zákal a artérioskleróza s jej konečnými štádiami - srdcovým infarktom a mŕtvicou.
Tretia oblasť
Sem patria všetky infekčné choroby - od obyčajného prechladnutia až po smrteľnú infekciu. Ani
toto často nie sú v pravom slova zmysle ochorenia, ale ľahko odvrátiteľné následky prekyslenia tela
so všetkými následnými javmi. Overiť si to môže každý sám - tým, že svoje telo dôkladne očistí od
prekyslenia a udrží v acidobázicky neutrálnom stave. Pozitívne výsledky sú obrovské a trvalé.

Veľmi rozšíreným následkom prekyslenia tela je „vegetatívna acidóza“, ochorenie, ktoré sa zväčša
ani neberie príliš vážne. Prejavuje sa hyperaktivitou, ba až uštvanosťou, aj keď na to nejestvuje
nijaká vonkajšia príčina. Telo pritom reaguje ako motor auta, pri voľnobehu nastavený na veľmi
vysoké obrátky, spotrebúvajúci veľa energie bez toho, že by podal nejaký výkon. Postihnutí bývajú
unavení, sú pomerne málo výkonní, zároveň však nenachádzajú pokoj a ťažko zaspávajú. K tomu sa
pridružujú ešte aj neustále mierne bolesti hlavy a znížená stresová tolerancia. Väčšinu srdcových
infarktov u manažérov nespôsobuje stres, ale prekyslenie tela. Teda nielen lesy, no aj ľudia
zomierajú na prekyslenie.


Všeobecné symptómy pri chorobách podmienených kyselinami
• nedostatok energie a stála únava
• apatia a znížená výkonnosť
• ťažké údy alebo bolesti svalov
• náhla únava po jedle
• precitlivenosť na chlad a nepríjemný pocit chladu v tele
• výrazný pokles hmotnosti alebo priberanie
• oslabená odolnosť
• zvýšený sklon k infekciám
• časté choroby z prechladnutia
• oslabená schopnosť regenerácie organizmu

Únava a rýchle vyčerpanie sú symptómy, ktoré poznajú všetci prekyslení ľudia. Často ich chronická
únava oberie o všetku radosť zo života, lebo každá aktivita im pripadá ako priveľká námaha. K
tomu sa pridružujú ešte poruchy spánku, zhoršená pamäť a problémy s koncentráciou. Tieto
symptómy sú následkom neustálej predráždenosti vegetatívneho nervového systému v dôsledku
prekyslenia organizmu. Nerv sympatikus riadi bdenie a reakčnú pohotovosť. Ak je organizmus
neustálym kyselinovým dráždením poháňaný na permanentne maximálny výkon, znemožňujú sa
mu prirodzené prestávky na odpočinok. Prekyslení ľudia sa sťažujú na nedostatok energie a na
neustály vnútorný nepokoj.
To všetko sa môže zmeniť v priebehu niekoľkých dní, ak telo dostane výživu

Prekyslenie tela je aj prvou podmienkou a základom vzniku rakoviny, ktorá vždy potrebuje
prekyslené prostredie; v zásaditom prostredí sa nemôže rozvinúť.
Toto skúmal najmä nositeľ Nobelovej ceny prof. Otto Warburg. Objavil, že rakovinová bunka žije
na základe praprincípu látkovej premeny kvasenia, takže dnešná obvyklá kvasiaca strava pôsobí na
rakovinu podporne. Záťaž čreva, podmienená kyselinou, urýchľuje oslabenie imunity a rozpad
buniek.
V nás všetkých síce vznikajú rakovinové bunky, väčšinou viackrát za deň, ale zdravý imunitný
systém ich spozná a odstráni. Až pri kyselinovom oslabení imunity môže prísť k nadmernému
zmnoženiu rakovinových buniek. Pritom má rozhodujúcu úlohu priebeh oxidácie, resp. kvasenia.
Kým zdravá bunka tela spaľuje cukor na oxid uhličitý, rakovinová bunka skvasí cukor na kyselinu
mliečnu. Tým prehĺbi kyselinovú záťaž tela a utvorí si vyhovujúce prekyslené prostredie.
Rakovinová bunka je teda bunka, ktorá sa optimálne prispôsobila prekys1e'niu tela, a tým je
potenciálne ne smrteľná. Egoizmus bunky však vedie k zničeniu tela, a tým aj k zániku jej samej.
Záťaž tela kyselinou sa zvyšuje produkovaním kyselín rakovinovými bunkami, až sa choroba
nakoniec stane nezvratnou. Normálne bunky tela sa za týchto okolností stávajú čoraz menej
životaschopnými, až napokon prestane byť funkčný celý organizmus. Keďže sa tento dej odohráva
v celom tele, operácia nádoru alebo lokálne ožarovanie máva neraz iba odkladný účinok.
Ešte stále neexistuje jednoznačné odporúčanie stravy pre chorých na rakovinu, hoci v publikácii
Národnej vedeckej rady USA je napísané: „Lekár, ktorý pri liečbe rakoviny nezohľadní faktor
stravy, previní sa terapeutickou chybou.“ Keďže chorí na rakovinu majú vždy prekyslený
organizmus, tento poznatok by sa mal využiť aj profylakticky. Telo by sa už malo pravidelne
preventívne očisťovať od kyseliny, aby sa rakovina nemohla vyvinúť, lebo kyslé prostredie sa v
67
organizme vôbec nevyskytne. Prírodný liečiteľ Rudolf Darmstädter píše: „Neutralizáciou nadbytku
kyseliny sa vitálnym rakovinovým bunkám vezme zároveň živná pôda, ktorú nevyhnutne potrebujú
na svoj urýchlený rast.“ Ešte jasnejšie sa vyjadruje výskumník v oblasti kyselín Gottfried Segger:
„Rakovina vzniká len v kyslom prostredí. A jediná účinná prevencia pri rakovine je výživa bez
kyselín. Ak je acidobázická rovnováha už chronicky narušená, následky pre telo sú nedozerné a ich
rozpätie predstavuje širokú škálu: od permanentne zlej nálady, únavy, podráždenosti a depresií, cez
reumu, artritídu, alergie, žalúdočné a črevné ťažkosti, zničený chrup, až po kyselinovú smrť v
podobe srdcového infarktu a rakoviny.“ Prof. Warburg hovorí, že rakovina je v prvom rade
chorobou z prekyslenia. Skutočnou príčinou rakoviny je nedostatok kyslíka v bunke. Aj obávané
metastázy sa môžu vytvoriť len vtedy, ak je v tele kyslé prostredie; v zásaditom prostredí sa usídliť
nemôžu. Aj známy dietológ Are Waerland dospel k rovnakému výsledku: „Môžeme povedať, že
prekyslenie je jedným z predpokladov a začiatočných štádií rakoviny.“
Pri rakovine okrem súrne potrebnej očisty od kyseliny môže výrazne prospieť pitná kúra s
Immuvitom CH 23 (bližšie v poznámke na konci knihy), lebo čisto rastlinné účinné látky tohto
preparátu dodatočne posilňujú imunitný systém, a tak pomáhajú telu, aby sa samo oslobodilo od
rakovinových buniek. Je to dôležité najmä po operácii, možno v konečnom dôsledku aj životne
dôležité.
Ďalej si treba všimnúť, že aj negatívne a deštruktívne myšlienky značne oslabujú imunitný
systém. Čo nás robí kyslými (a nielen v prenesenom význame, ale doslova), to nás od života
vzďaľuje a napokon aj odstraňuje (a tiež doslova!). Preto je dôležité naozaj riešiť vznikajúce
konflikty, a to čo najskôr, prv než vznikne nenapraviteľná škoda. Kto sa postará o to, aby nebol
„kyslý“ (teda ani obrazne - mrzutý, ani doslova - vnútorne prekyslený), urobí to najlepšie, čo sa pri
prevencii rakoviny urobiť dá.

Prekyslenie organizmu

Na úvod niečo od Kurta Tepperweina

„Človek sa narodí s telom, ktoré je za optimálnych podmienok naprogramované na približne 130 rokov života. Podľa toho, ako sa oň stará, závisí, či zostarne v zdraví, alebo ochorie a zomrie predčasne. Tento program dlhovekosti je ale narušený neprirodzeným spôsobom života : nevyhovujúcou stravou, stresmi, nadmerným užívaním chemických látok (liekov), znečisteným životným prostredím a podobne. Dochádza k narušeniu acidobázickej rovnováhy v tele (dynamická rovnováha kyselín a zásad, t.j. stály pomer medzi ich tvorbou a vylučovaním), čo je dôvodom vzniku rôznych chorôb a utrpenia. Naše telo sa stáva prekysleným.“

„Aby bolo acidobázické hospodárenie vyrovnané, telo potrebuje 2/3 zásad a 1/3 kyselín. Ľudské telo funguje v zásaditom pásme, pričom si udržuje hodnotu pH v krvi 7,36 až 7,44. Najjednoduchším spôsobom určenia obsahu kyseliny v telesných tekutinách je určenie pH v moči. Jeho ideálna hodnota je 7,4 až 7,5, bežná hodnota je, žiaľ, často okolo 5,5. Na kontrolu pH sú vhodné lakmusové papieriky s priloženou farebnou škálou a mierkou aj s desatinami na presné vyhodnotenie reakcie. Hodnota pH v moči sa počas dňa mení. Odporúča sa merať jeho pH viackrát za deň pri močení :“

• Pred raňajkami 7.00 h. - ráno býva moč najkyslejší v dôsledku očisty od kyseliny počas noci. Ranný moč presne odzrkadľuje obsah kyseliny v telesných tekutinách. Optimálna hodnota je 6,5 až 7,0 (vrchol zdravia v rannej moči je 7,3 ako naša krv).
• Doobeda 10.00 h. - 2 až 3 hodiny po zásaditých raňajkách (optimálne je ovocie). V dôsledku prílevu zásad by mala byť pH hodnota okolo 7,4.
• Pred obedom 12.00 h. klesnú hodnoty znovu do kyslého pásma pod 6,5, pretože v dôsledku látkovej premeny vznikol odpad.
• Poobede 16.00 h. - po príleve zásad by pH znovu malo dosiahnuť hodnotu minimálne 7,4.
• Pred večerou 18.00 h. - pH sa znovu nachádza v kyslom pásme pod hodnotou 7.

Pozor (osobná poznámka): Toto meranie lakmusom však nie je vždy spoľahlivé. Stáva sa že človek v sebe kyseliny zadržuje a do moču im odchádza málo, preto merania pH môže byť zavádzajúce.

Keď sa človek dlhodobo cíti unavený, bez nálady, býva často chorý, má zlé trávenie a bolieva ho hlava, je to dôkazom toho, že sa v tele nachádza nadbytok kyselín. Aj naše neprirodzené stravovacie návyky zapríčinili, že podiel zásad v našom tele je prakticky stále veľmi nízky, a tak je telo väčšiny ľudí prekyslené. Ak sa k tomu pridajú ešte negatívne emócie (hnev, veľa stresu), prekyslenosť sa zvýši ešte viac. Naše telo potrebuje teda zásady a pokiaľ tieto nie sú dostatočne obsiahnuté v strave, telo si zásadité látky vytiahne najprv z väziva, ciev, zubov, kostí a vlasov. Takto sa pokúša zneutralizovať prebytok kyselín. Tým sa ale z tela odčerpávajú minerály. Hoci je prekyslenie tela obrovskou záťažou, jeho následok v podobe trvalej demineralizácie je ešte horší. Pociťuje ho celé telo, ohrozené je fungovanie všetkých orgánov a ani endokrinné žľazy nemôžu dostatočne vykonávať svoju funkciu. Tlak krvi sa dostáva mimo normy, zuby sú ohrozené kazom, lámu sa nechty, vo zvýšenej miere vypadávajú vlasy, kosti a kĺby sa stávajú krehkými. Dochádza k akútnym a napokon k chronickým zápalom kĺbov a k obávanej osteoporóze. Čím väčšie je zaťaženie kyselinami, tým závažnejšia je choroba. Ďalším následkom s oveľa horšími účinkami je poškodenie ciev, čo môže viesť k srdcovému infarktu, mozgovej porážke, kŕčovým žilám a vredom predkolenia.

Je zrejmé, že prekyslený organizmus nemôže byť zdravý. Pri prekyslení organizmu trvajúcom neraz aj desiatky rokov nestačí iba preorientovať sa na zásadotvorné potraviny ako je ovocie, zelenina, olejnaté semená, krúpy ale telo treba očisťovať od prebytočných kyselín usadených v tele.

Toľko z knihy „Omladzujúce odkyslenie“ od tohto nemeckého autora venujúcemu sa zdravej výžive.

Po dvoch hodinách po raňajkách a v päť hodín po poludní by mala byť hodnota pH v zásade 7 a vyššie

Prekyslenie

Osobne si myslím že v knihe „Omladzujúce odkyslenie“ od Kurta Tepperweina nájdeme viacero nepresných informácií a omylov, ale ako základ pre každého, kto sa začína venovať prekysleniu určite postačí.
Prekyslenie nie je len vecou jednotlivca, je ním ovplyvnená celá populácia, všetky živé organizmy. Celá planéta trpí kyslými dažďami kvôli znečisteniu ovzdušia, ktoré odoberajú pôde minerály a zakysľujú ju.

Ako odkysliť organizmus je popísaný v článku "Odkyslenie organizmu".

Druhy kyselín

• kyselina močová (z konzumácie mäsa a rozpadu buniek)
• kyselina uhličitá (z nedostatku pohybu a zlého dýchania)
• kyselina sírová (zo zadržovania plynov a bravčového mäsa – táto kyselina sa vylučuje hlavne nohami)
• kyselina octová (zo sladkostí a tuku)
• kyselina mliečna (z telesnej námahy)
• kyselina trieslová (z čierneho čaju a kávy)
• kyselina acetysalicylová (z liekov proti bolesti)
• kyselina šťaveľová (napr. Z rebarbory, špenátu, kakaa)
• kyselina dusičná (z nakladaného mäsa a zo syrov s prídavkom dusičnanu draselného)
• kyselina soľná (zo stresu, strachu, hnevu)

Tieto kyseliny neutralizuje organizmus tak rýchlo, ako je to len možné, aby nedošlo k jeho popáleniu. K tomu potrebuje minerálne látky. Tie sa zlučujú s kyselinami a tvoria tzv. usadeniny (soli). 

Telesná tekutina v pH
krv	7,34 – 7,45
sliny	6,5 – 7,5
moč	5,5 – 8,0
vaginálna tekutina	3,8 – 4,5
spermatická tekutina	7,2 – 7,8
žlč	8,0 – 8,5
pankreatická šťava	7,5 – 8,5
žalúdková šťava	1,5 – 2,5
črevná šťava	7,5 – 8,0
mozgovomiechový mok	7,3 – 7,6

Metabolické typy

• Kumulatívny typ - zadržiava kyseliny v tuku a v tkanivách formou kryštálov - výrastky, cysty, myómy, bradavice, pigmenty - často vykazuje nesprávny výsledok pri meraní slín a moču pri použití pH lakmusového prúžku
• Vylučovací typ - kyseliny vylučuje močom, stolicou, potom, menštruačnou krvou (hlavne ženy)
• Typ, ktorý riedi kyseliny vodou - trpí na opuchy, kyslosť neutralizuje minerálmi, ktoré si berie z vlasov, nechtov, kostí, chrupaviek a stien ciev, často vykazuje nesprávny výsledok pri meraní slín a moču pri použití pH lakmusového prúžku

Príčiny prekyslenia

• nevhodná strava a nápoje: výrobky z bielej múky (kyselina octová), priveľa mäsa a údenín (kyselina močová, sírová, dusičná), stužené rastlinné tuky (kyselina octová), cukor a sladkosti, sladené a energetické nápoje sýtené CO2, káva s mliekom (tvorí extrémne kyslú reakciu v dvanástniku), nadmerné solenie
• držanie nevhodných diét a hladovky (pri pôste sa vyplavuje z tkanív veľa kyselín a bez prísunu organických zásaditých minerálov môže vzniknúť autointoxikácia - človek sa ohrozí nárazovým vyplavením vlastného nazhromaždeného odpadu.
• chemické lieky, hormonálna antikoncepcia, lieky proti bolesti (kyselina acetylsalicilová), antibiotiká, kortikoidy, steroidy
• stres, zloba, agresia
• látková výmena (Ak nie je dostatočné množstvo organických zásaditých minerálov a stopových prvkov v organizme, kyseliny, ktoré vznikajú metabolizáciou potravy nie sú dostatočne neutralizované. Minerály a stopové prvky telo samé vyrobiť nedokáže, je nutné ich prijímať spolu s potravou.)
• nedostatok pohybu a nesprávne dýchanie - kapiláry sa uzatvárajú, znižuje sa zásobovanie tkanív kyslíkom; tiež extrémna fyzická námaha u vrcholových športovcov (kyselina mliečna a kyselina uhličitá)
• chemoterapia a ožarovanie
• hnijúce kaly v črevách (zapríčinené hlavne živočíšnymi bielkovinami a obilninami)
• elektromagnetický smog - PC, mobil, televízia, stĺpy vysokého napätia
• ťažké kovy
• dehydratácia

Príznaky

• nadváha
• vypadávanie vlasov, plešatenie, šedivenie vlasov
• častá nevysvetliteľná únava, nedostatok energie
• časté prechladnutie
• časté studené ruky a nohy
• plesňové ochorenia, plesne na nohách, nechtoch, žalúdočno-črevnom trakte
• problémy s trávením, napr. nadúvaním, kyslé grganie, zápcha, pálenie záhy
• povlak na jazyku alebo jemné praskliny
• časté zubné kazy, paradentóza
• zápach  tela alebo pach z úst
• poruchy spánku, ranný pocit nevyspatia
• bolesti kĺbov, voda v kolene (bez úrazu), svalové kŕče, bolesť končatín alebo svalov
• svrbenie pokožky, zápaly kože
• mastné vlasy, suché vlasy, lupiny
• krehké, popraskané nechty
• bledá, popraskaná koža
• alergické reakcie, senná nádcha

Najkyselinotvornejšie potraviny:

Prepálený tuk, mäso, cukor, sladkosti, čokoláda, soľ, rastlinné stužené tuky, kolové výrobky, kofola, výrobky z bielej múky, obilniny, údeniny, mlieko, káva, tvrdý alkohol.

Zásaditá strava

• všetky druhy zeleniny ale hlavne: zemiaky, reďkovka, červená repa, brokolica, uhorka, baklažán, zázvor, cesnak, cibuľa, karfiol, huby (dubáky, kuriatka, shiitake, šampióny), paradajka, mrkva, hlávkový šalát, čínska kapusta, ľadový šalát, kyslá kapusta, zeler, chren, kukurica, paprika,  zeleninová vňať, olivy, morské riasy
• všetky druhy ovocia ale hlavne: melón, mango, citrón, grapefruit, ananás, egreš,  jahoda, hrozienka, banán, hruška, jablko, čerešňa, malina, slivka, marhuľa, figa a ďatla (jedine čerstvé)
• jedlé gaštany, mandle, sezamové semienka, slnečnicové semienka, tekvicové jadrá (*kešu, lieskové oriešky, para orechy, pistácie a píniové jadrá majú mierne kyslý charakter)
• zelené a bylinné čaje (Palina pravá,  Rebríček obyčajný,  Púpava lekárska, Lucerna siata, Lapacho, Prasličkový čaj)
• zo strukovín iba: sójové bôby, sójové výhonky, fazuľa azuki, hrášok
• jablčný ocot (v organizme pôsobý alkalicky)
• miso, sójová omáčka, morská soľ, tofu (sójový syr), tempeh, seitan, med od včelára (s mierou)
• syr camembert (30% tuku v sušine), kyslá smotana
• pohánka, pšeno (*ostatné obilniny sa radia do mierne kyslých potravín), ryža natural celozrnná, varené zemiaky v šupke
• rastlinné oleje za studena lisované (všetky majú neutrálny charakter)
• filtrovaná voda, voda + šťava z citróna

Tieto zásadité potraviny sú samozrejme zásadite iba v surovom stave, tepelnou úpravou sa menia na kyselinotvorné. Preto treba jesť čo najviac zeleniny a ovocia bez akýchkolvek úprav.

Kyselinotvorná strava

• mäso všeobecne, hlavne ale bravčové a hovädzie mäso a mäsové vývary
• alkohol, káva, čierny čaj
• výrobky z bielej múky, pečivo,  obininy, koláče
• cukor a potraviny obsahujúce cukor, náhradné sladidlá, dezerty, sladkosti (pre osladenie používajte včelí med)
• nikotín
• polotovary (hranolky, krokety...) a konzervované potraviny
• zelenina: rebarbora, špenát
• kyslé ovocie: avokádo, višňa, ríbezle, ostružiny, čučoriedky
• mliečne výrobky (syry, kravské mlieko...)
• dráždivé korenie (čierne korenie, karí...)
• strukoviny ako pohánka, cícer + varené strukoviny, cestoviny z bielej múky, biela ryža
• vajcia
• vlašský orech, arašidy, sušený kokosový orech
• majonéza, kečup, horčica, tatárska omáčka
• ryby
• ocot
• kuchynská soľ
• sýtené minerálne vody a sladené nápoje (najlepšie obmedziť natrvalo)
• stres, hnev, žiarlivosť, závisť
• antibiotika, chemické lieky (snažiť sa im vyhnúť)

Odporúčania

• pitie odšťavených zeleninových a ovocných štiav
• jesť v kľude a nehltať (nerozžuté jedlo vytvára kyselotvorné kvasenie v črevách)
• prechádzky v prírode,  turistika (dýchaním dostávame do tela viac kyslíku a vydychujeme viac kysličníku, ktorý je tiež kyslý.)
• pohyb ako beh, rýchla chôdza, bicyklovanie (vypotenie kyselín), plávanie (v jazerách), power walking, (po fyzickej námahe je potrebné ihneď doplniť minerálne látky)
• nezadržovať v sebe plyny
• pitný režim, najlepšie prefiltrovaná voda (min. 1,5 L na dobrý chod orgánov)
• vyhýbať sa elektromagnetickým vlnám (elektrosmog)

Prevencia

• zníženie príjmu kyselinotvorných potravín na 30% a zvýšenie zásadotvorných potravín na 70%.
• pitný režim (2 – 2,5 litra čistej zásaditej vody denne)
• relaxácia
• kontrola pH a v prípade poklesu pH dodanie zásaditých organických minerálov a stopových prvkov
• prechádzky v lese, návšteva jaskýň
• pri diétach strážiť pH a dopĺňať zásaditými organickými minerálmi a stopovými prvkami