Hippokrates (5. stor. pred n.l.)
"Spomedzi všetkých zlúčenín najškodlivejšie na naše telesné sily pôsobia kyseliny."
Obsah vody v bunkách je normálne asi 60 až 70 %. Ak klesne pod 50 %, životné
procesy ochabnú, často nezvratne. V dôsledku prinízkeho obsahu vody v bunke sa toxíny už
dostatočne nevylučujú, bunka predčasne starne, a tým starne aj celé telo. Preto by si človek nemal
dopustiť, aby to so stratou vody v jeho bunkách zašlo až tak ďaleko.
To všetko ukazuje, aká dôležitá je voda pre fungovanie celého organizmu - kvantitatívne, no
predovšetkým kvalitatívne. Náš život je absolútne nemysliteľný bez vody. Ak je voda čoraz viac
kontaminovaná kyselinami, telo napokon nemôže prežiť. Dôsledkom toho je predčasné starnutie,
zavinené choroby a skorá smrť.
V našej oblasti mierneho klimatického pásma vylúči dospelý človek denne močom, potom,
stolicou a dýchaním asi 2,4 litra vody, ktorá sa musí bezpodmienečne nahradiť. Časť jej prijímame
aj v strave, prevažnú časť však v nápojoch. A tu je rozhodujúce to, čo pijeme, lebo len živá voda
udrží telo zdravé. Voda obsahujúca energiu ju odovzdáva telu a okrem toho prenáša svoje liečivé
vibrácie na telové tekutiny. Tým sa zlepší tekutosť krvi a odbremení sa srdce. Takáto živá voda je
skutočnou živinou.
Nezabúdajte piť
Ak stále primálo pijete (a týka sa to najmä starších ľudí), stáva sa vaša krv hustou a viskóznou.
Potom však už nemôže prechádzať jemnými vlásočnicarni, takže celé oblasti tela už nie sú
dostatočne zásobované kyslíkom. Ani likvidácia splodín už nemôže optimálne fungovať, a tak sa
telo čím ďalej tým viac znečisťuje.
Pri pití treba však veľmi dbať na kvalitu nápoja. Pite, ak je to možné, len mimoriadne dobrú
vodu, lebo aj kyselina uhličitá je tiež len kyselina, ktorú bude treba z tela následne odstrániť.
Takmer všetko, čo pijeme, je kyslé. Nápoje obsahujúce oxid uhličitý majú hodnotu pH 2,
pomarančová šťava 2,2, alkoholické nápoje asi 3,5, ba aj „normálna“ voda z vodovodu má pH 4,5.
Najobľúbenejší nápoj väčšiny ľudí je káva, ktorá tiež veľmi prekysľuje, takže pre prekysleného
človeka je priam jedom. Čaj je trochu lepší; najlepší je, samozrejme, nedochucovaný zelený čaj,
ktorý by sme si - popri vode - mali urobiť svojím základným nápojom. A mali by ste si vybrať druh
s nízkym podielom kofeínu.
V prekyslených oblastiach tela prichádza často náhle ku kolapsu zásobovania.
Náhlosť tohto deja je priamy dôsledok acidózovej stuhnutosti červených krviniek - erytrocytov;
stav sa ľudove označuje výrazom „hustá krv“. Erytrocyty prepravujú do tkanív kyslík, ktorý je
nevyhnutný pre život. Majú diskovitý tvar, a hoci majú priemer asi 7,5 mikrometra (μm), môžu
pretekať kapilárami, ktoré majú priemer len 3 až 4 μm, ba môžu prechádzať aj krátkymi úžinami s
priemerom 2 μm. Za to vďačia svojej elastickej štruktúre. Kyselinová záťaž spôsobuje ich čoraz
nižšiu pružnosť a deformovanie, až v istom okamihu úplne stuhnú, a tým celkom upchajú kapiláry.
Tento proces sa dá porovnať s chladnúcou vodou, ktorá tiež v jednom okamihu náhle stuhne na ľad
a stane sa tuhou, teda už nie je schopná tiecť.
Keď tuhnúce erytrocyty stratia svoju pružnosť, a tým aj svoju tekutosť, nemôžu ani prijímať
dostatočné množstvo kyslíka a nastáva „vnútorná dýchavičnosť“ (dyspnoe). V dôsledku
anaeróbneho kvasenia sa zosilňuje lokálna acidóza a aj postihnuté bunky tuhnú, takže svoju látkovú
premenu môžu uskutočňovať len nedostatočne. Tým nastáva prekyslenie aj vnútri buniek a
dochádza k poškodeniu bunkových jadier.
Je to mechanizmus, ktorý sa sám stupňuje. Pomalé prekyslenie tkaniva vedie k narastajúcemu
zhusťovaniu erytrocytov, ktoré v dôsledku toho prepravujú čoraz menej kyslíka, a keďže nemôžu
prechádzať cez cievne zúženiny, upchávajú ich. Toto upchatie vedie k silnejšiemu prekysleniu,
ktorým sa ešte viac zosilňuje tuhnutie erytrocytov. Je to bludný kruh, ktorý by sa dal ľahko zastaviť
a zvrátiť, ale ak sa neodhalí, môže viesť až k mŕtvici alebo k srdcové mu infarktu. Funkcie
nevyhnutné pre život sa potom stávajú čoraz úspornejšími, a to práve tam, kde by sa mali zvlášť
zintenzívniť. Jedného dňa je potom nedostatočné zásobenie také veľké, že nastane čiastočné
odumretie tkaniva (nekróza).
Výraz „infarkt“ (doslova značí „upchatie“) vystihuje tento stav presne. Či je tento proces
zvrátiteľný, to závisí od rozsahu postihnutých kapilár a od celkového trvania stavu. Keď nastane
bunková smrť (nekróza), proces je nezvratný a už nepomôže ani dostatočný prísun zásad. Ale ak
tkanivo nie je poškodené trvalo, náprava je možná: tak ako sa pri zohrievaní ľadu voda opäť stáva
tekutou, aj zhustenie erytrocytov sa pri dostatočnom prísune zásad znova odstráni, krvinky začnú
opäť tiecť, prepravujú zasa dostatok kyslíka a tkanivo sa môže spamätať.
Potom by sa mali zlepšiť procesy látkovej premeny v mozgu a srdci natoľko, že aj prípadné
ďalšie vrcholné záťaže už nepovedú k vykoľajeniu orgánov a tieto budú schopné plniť svoju
funkciu za každých okolností.
Uvedomme si to: posun acidobázickej rovnováhy smerom ku kyslým hodnotám, čo je dnes už
takmer normálne, zabíja nielen ľudské bunky, ale všetok život.
Nie je náhoda, že podiel tekutín v našom tele je taký vysoký. Veď každá bunka je viazaná na
určité miesto v ňom, nemôže si teda ani sama ísť po potravu, ani niekam odniesť svoj odpad. Tieto
úlohy spĺňajú telové tekutiny. Sú pre bunky tým, čím je pôda pre rastliny. Od zloženia telových
tekutín závisí prežitie našich buniek, lebo ak sú tieto telové tekutiny zaťažené kyselinami, alebo
dokonca prekyslené, nemôžu plniť svoju funkciu. Čím väčšia je odchýlka, tým závažnejšia je
porucha alebo choroba, ktorá nasleduje.
Pôsobenie kyseliny poškodzuje naše telo trojako:
1. demineralizáciou (úbytkom minerálnych látok), spôsobujúcou lámavosť kostí, krehkosť ciev,
osteoporózu, srdcový infarkt a tzv. mozgovú príhodu;
2. ukladaním látok, ktoré by sa mali vylúčiť;
3. stratou prirodzenej imunity voči infekčným chorobám.
Prvá oblasť
Najčastejším následkom demineralizácie v dôsledku prekyslenia je zubný kaz. Nie je to choroba,
ale len dôsledok, bezprostredné mechanické poškodenie kyselinou. Ďalším následkom, a s oveľa
horšími účinkami, je poškodenie ciev. Jeho následky sú: srdcový infarkt, mozgová porážka,
hemoroidy, kŕčové žily a vredy predkolenia.
Ďalším nebezpečným následkom prekyslenia je osteoporóza, spôsobujúca starecké zlomeniny
kostí, slabinové prietrže a poškodenia platničiek. To všetko nie sú choroby v pravom zmysle slova,
ale len následné poškodenia po demineralizácii vplyvom prekyslenia.
Druhá oblasť
Sem patria všetky choroby spôsobené usadeninami, ako reuma, dna, artritída, ukladanie kamienkov,
ale aj preťaženie obličiek s takými následkami, ako poruchy krvného obehu, poškodenie zraku a
sluchu, očný zákal a artérioskleróza s jej konečnými štádiami - srdcovým infarktom a mŕtvicou.
Tretia oblasť
Sem patria všetky infekčné choroby - od obyčajného prechladnutia až po smrteľnú infekciu. Ani
toto často nie sú v pravom slova zmysle ochorenia, ale ľahko odvrátiteľné následky prekyslenia tela
so všetkými následnými javmi. Overiť si to môže každý sám - tým, že svoje telo dôkladne očistí od
prekyslenia a udrží v acidobázicky neutrálnom stave. Pozitívne výsledky sú obrovské a trvalé.
Veľmi rozšíreným následkom prekyslenia tela je „vegetatívna acidóza“, ochorenie, ktoré sa zväčša
ani neberie príliš vážne. Prejavuje sa hyperaktivitou, ba až uštvanosťou, aj keď na to nejestvuje
nijaká vonkajšia príčina. Telo pritom reaguje ako motor auta, pri voľnobehu nastavený na veľmi
vysoké obrátky, spotrebúvajúci veľa energie bez toho, že by podal nejaký výkon. Postihnutí bývajú
unavení, sú pomerne málo výkonní, zároveň však nenachádzajú pokoj a ťažko zaspávajú. K tomu sa
pridružujú ešte aj neustále mierne bolesti hlavy a znížená stresová tolerancia. Väčšinu srdcových
infarktov u manažérov nespôsobuje stres, ale prekyslenie tela. Teda nielen lesy, no aj ľudia
zomierajú na prekyslenie.
Všeobecné symptómy pri chorobách podmienených kyselinami
• nedostatok energie a stála únava
• apatia a znížená výkonnosť
• ťažké údy alebo bolesti svalov
• náhla únava po jedle
• precitlivenosť na chlad a nepríjemný pocit chladu v tele
• výrazný pokles hmotnosti alebo priberanie
• oslabená odolnosť
• zvýšený sklon k infekciám
• časté choroby z prechladnutia
• oslabená schopnosť regenerácie organizmu
Únava a rýchle vyčerpanie sú symptómy, ktoré poznajú všetci prekyslení ľudia. Často ich chronická
únava oberie o všetku radosť zo života, lebo každá aktivita im pripadá ako priveľká námaha. K
tomu sa pridružujú ešte poruchy spánku, zhoršená pamäť a problémy s koncentráciou. Tieto
symptómy sú následkom neustálej predráždenosti vegetatívneho nervového systému v dôsledku
prekyslenia organizmu. Nerv sympatikus riadi bdenie a reakčnú pohotovosť. Ak je organizmus
neustálym kyselinovým dráždením poháňaný na permanentne maximálny výkon, znemožňujú sa
mu prirodzené prestávky na odpočinok. Prekyslení ľudia sa sťažujú na nedostatok energie a na
neustály vnútorný nepokoj.
To všetko sa môže zmeniť v priebehu niekoľkých dní, ak telo dostane výživu
Prekyslenie tela je aj prvou podmienkou a základom vzniku rakoviny, ktorá vždy potrebuje
prekyslené prostredie; v zásaditom prostredí sa nemôže rozvinúť.
Toto skúmal najmä nositeľ Nobelovej ceny prof. Otto Warburg. Objavil, že rakovinová bunka žije
na základe praprincípu látkovej premeny kvasenia, takže dnešná obvyklá kvasiaca strava pôsobí na
rakovinu podporne. Záťaž čreva, podmienená kyselinou, urýchľuje oslabenie imunity a rozpad
buniek.
V nás všetkých síce vznikajú rakovinové bunky, väčšinou viackrát za deň, ale zdravý imunitný
systém ich spozná a odstráni. Až pri kyselinovom oslabení imunity môže prísť k nadmernému
zmnoženiu rakovinových buniek. Pritom má rozhodujúcu úlohu priebeh oxidácie, resp. kvasenia.
Kým zdravá bunka tela spaľuje cukor na oxid uhličitý, rakovinová bunka skvasí cukor na kyselinu
mliečnu. Tým prehĺbi kyselinovú záťaž tela a utvorí si vyhovujúce prekyslené prostredie.
Rakovinová bunka je teda bunka, ktorá sa optimálne prispôsobila prekys1e'niu tela, a tým je
potenciálne ne smrteľná. Egoizmus bunky však vedie k zničeniu tela, a tým aj k zániku jej samej.
Záťaž tela kyselinou sa zvyšuje produkovaním kyselín rakovinovými bunkami, až sa choroba
nakoniec stane nezvratnou. Normálne bunky tela sa za týchto okolností stávajú čoraz menej
životaschopnými, až napokon prestane byť funkčný celý organizmus. Keďže sa tento dej odohráva
v celom tele, operácia nádoru alebo lokálne ožarovanie máva neraz iba odkladný účinok.
Ešte stále neexistuje jednoznačné odporúčanie stravy pre chorých na rakovinu, hoci v publikácii
Národnej vedeckej rady USA je napísané: „Lekár, ktorý pri liečbe rakoviny nezohľadní faktor
stravy, previní sa terapeutickou chybou.“ Keďže chorí na rakovinu majú vždy prekyslený
organizmus, tento poznatok by sa mal využiť aj profylakticky. Telo by sa už malo pravidelne
preventívne očisťovať od kyseliny, aby sa rakovina nemohla vyvinúť, lebo kyslé prostredie sa v
67
organizme vôbec nevyskytne. Prírodný liečiteľ Rudolf Darmstädter píše: „Neutralizáciou nadbytku
kyseliny sa vitálnym rakovinovým bunkám vezme zároveň živná pôda, ktorú nevyhnutne potrebujú
na svoj urýchlený rast.“ Ešte jasnejšie sa vyjadruje výskumník v oblasti kyselín Gottfried Segger:
„Rakovina vzniká len v kyslom prostredí. A jediná účinná prevencia pri rakovine je výživa bez
kyselín. Ak je acidobázická rovnováha už chronicky narušená, následky pre telo sú nedozerné a ich
rozpätie predstavuje širokú škálu: od permanentne zlej nálady, únavy, podráždenosti a depresií, cez
reumu, artritídu, alergie, žalúdočné a črevné ťažkosti, zničený chrup, až po kyselinovú smrť v
podobe srdcového infarktu a rakoviny.“ Prof. Warburg hovorí, že rakovina je v prvom rade
chorobou z prekyslenia. Skutočnou príčinou rakoviny je nedostatok kyslíka v bunke. Aj obávané
metastázy sa môžu vytvoriť len vtedy, ak je v tele kyslé prostredie; v zásaditom prostredí sa usídliť
nemôžu. Aj známy dietológ Are Waerland dospel k rovnakému výsledku: „Môžeme povedať, že
prekyslenie je jedným z predpokladov a začiatočných štádií rakoviny.“
Pri rakovine okrem súrne potrebnej očisty od kyseliny môže výrazne prospieť pitná kúra s
Immuvitom CH 23 (bližšie v poznámke na konci knihy), lebo čisto rastlinné účinné látky tohto
preparátu dodatočne posilňujú imunitný systém, a tak pomáhajú telu, aby sa samo oslobodilo od
rakovinových buniek. Je to dôležité najmä po operácii, možno v konečnom dôsledku aj životne
dôležité.
Ďalej si treba všimnúť, že aj negatívne a deštruktívne myšlienky značne oslabujú imunitný
systém. Čo nás robí kyslými (a nielen v prenesenom význame, ale doslova), to nás od života
vzďaľuje a napokon aj odstraňuje (a tiež doslova!). Preto je dôležité naozaj riešiť vznikajúce
konflikty, a to čo najskôr, prv než vznikne nenapraviteľná škoda. Kto sa postará o to, aby nebol
„kyslý“ (teda ani obrazne - mrzutý, ani doslova - vnútorne prekyslený), urobí to najlepšie, čo sa pri
prevencii rakoviny urobiť dá.
„Človek sa narodí s telom, ktoré je za optimálnych podmienok naprogramované na približne 130 rokov života. Podľa toho, ako sa oň stará, závisí, či zostarne v zdraví, alebo ochorie a zomrie predčasne. Tento program dlhovekosti je ale narušený neprirodzeným spôsobom života : nevyhovujúcou stravou, stresmi, nadmerným užívaním chemických látok (liekov), znečisteným životným prostredím a podobne. Dochádza k narušeniu acidobázickej rovnováhy v tele (dynamická rovnováha kyselín a zásad, t.j. stály pomer medzi ich tvorbou a vylučovaním), čo je dôvodom vzniku rôznych chorôb a utrpenia. Naše telo sa stáva prekysleným.“
Po dvoch hodinách po raňajkách a v päť hodín po poludní by mala byť hodnota pH v zásade 7 a vyššie
"Spomedzi všetkých zlúčenín najškodlivejšie na naše telesné sily pôsobia kyseliny."
Obsah vody v bunkách je normálne asi 60 až 70 %. Ak klesne pod 50 %, životné
procesy ochabnú, často nezvratne. V dôsledku prinízkeho obsahu vody v bunke sa toxíny už
dostatočne nevylučujú, bunka predčasne starne, a tým starne aj celé telo. Preto by si človek nemal
dopustiť, aby to so stratou vody v jeho bunkách zašlo až tak ďaleko.
To všetko ukazuje, aká dôležitá je voda pre fungovanie celého organizmu - kvantitatívne, no
predovšetkým kvalitatívne. Náš život je absolútne nemysliteľný bez vody. Ak je voda čoraz viac
kontaminovaná kyselinami, telo napokon nemôže prežiť. Dôsledkom toho je predčasné starnutie,
zavinené choroby a skorá smrť.
V našej oblasti mierneho klimatického pásma vylúči dospelý človek denne močom, potom,
stolicou a dýchaním asi 2,4 litra vody, ktorá sa musí bezpodmienečne nahradiť. Časť jej prijímame
aj v strave, prevažnú časť však v nápojoch. A tu je rozhodujúce to, čo pijeme, lebo len živá voda
udrží telo zdravé. Voda obsahujúca energiu ju odovzdáva telu a okrem toho prenáša svoje liečivé
vibrácie na telové tekutiny. Tým sa zlepší tekutosť krvi a odbremení sa srdce. Takáto živá voda je
skutočnou živinou.
Nezabúdajte piť
Ak stále primálo pijete (a týka sa to najmä starších ľudí), stáva sa vaša krv hustou a viskóznou.
Potom však už nemôže prechádzať jemnými vlásočnicarni, takže celé oblasti tela už nie sú
dostatočne zásobované kyslíkom. Ani likvidácia splodín už nemôže optimálne fungovať, a tak sa
telo čím ďalej tým viac znečisťuje.
Pri pití treba však veľmi dbať na kvalitu nápoja. Pite, ak je to možné, len mimoriadne dobrú
vodu, lebo aj kyselina uhličitá je tiež len kyselina, ktorú bude treba z tela následne odstrániť.
Takmer všetko, čo pijeme, je kyslé. Nápoje obsahujúce oxid uhličitý majú hodnotu pH 2,
pomarančová šťava 2,2, alkoholické nápoje asi 3,5, ba aj „normálna“ voda z vodovodu má pH 4,5.
Najobľúbenejší nápoj väčšiny ľudí je káva, ktorá tiež veľmi prekysľuje, takže pre prekysleného
človeka je priam jedom. Čaj je trochu lepší; najlepší je, samozrejme, nedochucovaný zelený čaj,
ktorý by sme si - popri vode - mali urobiť svojím základným nápojom. A mali by ste si vybrať druh
s nízkym podielom kofeínu.
V prekyslených oblastiach tela prichádza často náhle ku kolapsu zásobovania.
Náhlosť tohto deja je priamy dôsledok acidózovej stuhnutosti červených krviniek - erytrocytov;
stav sa ľudove označuje výrazom „hustá krv“. Erytrocyty prepravujú do tkanív kyslík, ktorý je
nevyhnutný pre život. Majú diskovitý tvar, a hoci majú priemer asi 7,5 mikrometra (μm), môžu
pretekať kapilárami, ktoré majú priemer len 3 až 4 μm, ba môžu prechádzať aj krátkymi úžinami s
priemerom 2 μm. Za to vďačia svojej elastickej štruktúre. Kyselinová záťaž spôsobuje ich čoraz
nižšiu pružnosť a deformovanie, až v istom okamihu úplne stuhnú, a tým celkom upchajú kapiláry.
Tento proces sa dá porovnať s chladnúcou vodou, ktorá tiež v jednom okamihu náhle stuhne na ľad
a stane sa tuhou, teda už nie je schopná tiecť.
Keď tuhnúce erytrocyty stratia svoju pružnosť, a tým aj svoju tekutosť, nemôžu ani prijímať
dostatočné množstvo kyslíka a nastáva „vnútorná dýchavičnosť“ (dyspnoe). V dôsledku
anaeróbneho kvasenia sa zosilňuje lokálna acidóza a aj postihnuté bunky tuhnú, takže svoju látkovú
premenu môžu uskutočňovať len nedostatočne. Tým nastáva prekyslenie aj vnútri buniek a
dochádza k poškodeniu bunkových jadier.
Je to mechanizmus, ktorý sa sám stupňuje. Pomalé prekyslenie tkaniva vedie k narastajúcemu
zhusťovaniu erytrocytov, ktoré v dôsledku toho prepravujú čoraz menej kyslíka, a keďže nemôžu
prechádzať cez cievne zúženiny, upchávajú ich. Toto upchatie vedie k silnejšiemu prekysleniu,
ktorým sa ešte viac zosilňuje tuhnutie erytrocytov. Je to bludný kruh, ktorý by sa dal ľahko zastaviť
a zvrátiť, ale ak sa neodhalí, môže viesť až k mŕtvici alebo k srdcové mu infarktu. Funkcie
nevyhnutné pre život sa potom stávajú čoraz úspornejšími, a to práve tam, kde by sa mali zvlášť
zintenzívniť. Jedného dňa je potom nedostatočné zásobenie také veľké, že nastane čiastočné
odumretie tkaniva (nekróza).
Výraz „infarkt“ (doslova značí „upchatie“) vystihuje tento stav presne. Či je tento proces
zvrátiteľný, to závisí od rozsahu postihnutých kapilár a od celkového trvania stavu. Keď nastane
bunková smrť (nekróza), proces je nezvratný a už nepomôže ani dostatočný prísun zásad. Ale ak
tkanivo nie je poškodené trvalo, náprava je možná: tak ako sa pri zohrievaní ľadu voda opäť stáva
tekutou, aj zhustenie erytrocytov sa pri dostatočnom prísune zásad znova odstráni, krvinky začnú
opäť tiecť, prepravujú zasa dostatok kyslíka a tkanivo sa môže spamätať.
Potom by sa mali zlepšiť procesy látkovej premeny v mozgu a srdci natoľko, že aj prípadné
ďalšie vrcholné záťaže už nepovedú k vykoľajeniu orgánov a tieto budú schopné plniť svoju
funkciu za každých okolností.
Uvedomme si to: posun acidobázickej rovnováhy smerom ku kyslým hodnotám, čo je dnes už
takmer normálne, zabíja nielen ľudské bunky, ale všetok život.
Nie je náhoda, že podiel tekutín v našom tele je taký vysoký. Veď každá bunka je viazaná na
určité miesto v ňom, nemôže si teda ani sama ísť po potravu, ani niekam odniesť svoj odpad. Tieto
úlohy spĺňajú telové tekutiny. Sú pre bunky tým, čím je pôda pre rastliny. Od zloženia telových
tekutín závisí prežitie našich buniek, lebo ak sú tieto telové tekutiny zaťažené kyselinami, alebo
dokonca prekyslené, nemôžu plniť svoju funkciu. Čím väčšia je odchýlka, tým závažnejšia je
porucha alebo choroba, ktorá nasleduje.
Pôsobenie kyseliny poškodzuje naše telo trojako:
1. demineralizáciou (úbytkom minerálnych látok), spôsobujúcou lámavosť kostí, krehkosť ciev,
osteoporózu, srdcový infarkt a tzv. mozgovú príhodu;
2. ukladaním látok, ktoré by sa mali vylúčiť;
3. stratou prirodzenej imunity voči infekčným chorobám.
Prvá oblasť
Najčastejším následkom demineralizácie v dôsledku prekyslenia je zubný kaz. Nie je to choroba,
ale len dôsledok, bezprostredné mechanické poškodenie kyselinou. Ďalším následkom, a s oveľa
horšími účinkami, je poškodenie ciev. Jeho následky sú: srdcový infarkt, mozgová porážka,
hemoroidy, kŕčové žily a vredy predkolenia.
Ďalším nebezpečným následkom prekyslenia je osteoporóza, spôsobujúca starecké zlomeniny
kostí, slabinové prietrže a poškodenia platničiek. To všetko nie sú choroby v pravom zmysle slova,
ale len následné poškodenia po demineralizácii vplyvom prekyslenia.
Druhá oblasť
Sem patria všetky choroby spôsobené usadeninami, ako reuma, dna, artritída, ukladanie kamienkov,
ale aj preťaženie obličiek s takými následkami, ako poruchy krvného obehu, poškodenie zraku a
sluchu, očný zákal a artérioskleróza s jej konečnými štádiami - srdcovým infarktom a mŕtvicou.
Tretia oblasť
Sem patria všetky infekčné choroby - od obyčajného prechladnutia až po smrteľnú infekciu. Ani
toto často nie sú v pravom slova zmysle ochorenia, ale ľahko odvrátiteľné následky prekyslenia tela
so všetkými následnými javmi. Overiť si to môže každý sám - tým, že svoje telo dôkladne očistí od
prekyslenia a udrží v acidobázicky neutrálnom stave. Pozitívne výsledky sú obrovské a trvalé.
Veľmi rozšíreným následkom prekyslenia tela je „vegetatívna acidóza“, ochorenie, ktoré sa zväčša
ani neberie príliš vážne. Prejavuje sa hyperaktivitou, ba až uštvanosťou, aj keď na to nejestvuje
nijaká vonkajšia príčina. Telo pritom reaguje ako motor auta, pri voľnobehu nastavený na veľmi
vysoké obrátky, spotrebúvajúci veľa energie bez toho, že by podal nejaký výkon. Postihnutí bývajú
unavení, sú pomerne málo výkonní, zároveň však nenachádzajú pokoj a ťažko zaspávajú. K tomu sa
pridružujú ešte aj neustále mierne bolesti hlavy a znížená stresová tolerancia. Väčšinu srdcových
infarktov u manažérov nespôsobuje stres, ale prekyslenie tela. Teda nielen lesy, no aj ľudia
zomierajú na prekyslenie.
Všeobecné symptómy pri chorobách podmienených kyselinami
• nedostatok energie a stála únava
• apatia a znížená výkonnosť
• ťažké údy alebo bolesti svalov
• náhla únava po jedle
• precitlivenosť na chlad a nepríjemný pocit chladu v tele
• výrazný pokles hmotnosti alebo priberanie
• oslabená odolnosť
• zvýšený sklon k infekciám
• časté choroby z prechladnutia
• oslabená schopnosť regenerácie organizmu
Únava a rýchle vyčerpanie sú symptómy, ktoré poznajú všetci prekyslení ľudia. Často ich chronická
únava oberie o všetku radosť zo života, lebo každá aktivita im pripadá ako priveľká námaha. K
tomu sa pridružujú ešte poruchy spánku, zhoršená pamäť a problémy s koncentráciou. Tieto
symptómy sú následkom neustálej predráždenosti vegetatívneho nervového systému v dôsledku
prekyslenia organizmu. Nerv sympatikus riadi bdenie a reakčnú pohotovosť. Ak je organizmus
neustálym kyselinovým dráždením poháňaný na permanentne maximálny výkon, znemožňujú sa
mu prirodzené prestávky na odpočinok. Prekyslení ľudia sa sťažujú na nedostatok energie a na
neustály vnútorný nepokoj.
To všetko sa môže zmeniť v priebehu niekoľkých dní, ak telo dostane výživu
Prekyslenie tela je aj prvou podmienkou a základom vzniku rakoviny, ktorá vždy potrebuje
prekyslené prostredie; v zásaditom prostredí sa nemôže rozvinúť.
Toto skúmal najmä nositeľ Nobelovej ceny prof. Otto Warburg. Objavil, že rakovinová bunka žije
na základe praprincípu látkovej premeny kvasenia, takže dnešná obvyklá kvasiaca strava pôsobí na
rakovinu podporne. Záťaž čreva, podmienená kyselinou, urýchľuje oslabenie imunity a rozpad
buniek.
V nás všetkých síce vznikajú rakovinové bunky, väčšinou viackrát za deň, ale zdravý imunitný
systém ich spozná a odstráni. Až pri kyselinovom oslabení imunity môže prísť k nadmernému
zmnoženiu rakovinových buniek. Pritom má rozhodujúcu úlohu priebeh oxidácie, resp. kvasenia.
Kým zdravá bunka tela spaľuje cukor na oxid uhličitý, rakovinová bunka skvasí cukor na kyselinu
mliečnu. Tým prehĺbi kyselinovú záťaž tela a utvorí si vyhovujúce prekyslené prostredie.
Rakovinová bunka je teda bunka, ktorá sa optimálne prispôsobila prekys1e'niu tela, a tým je
potenciálne ne smrteľná. Egoizmus bunky však vedie k zničeniu tela, a tým aj k zániku jej samej.
Záťaž tela kyselinou sa zvyšuje produkovaním kyselín rakovinovými bunkami, až sa choroba
nakoniec stane nezvratnou. Normálne bunky tela sa za týchto okolností stávajú čoraz menej
životaschopnými, až napokon prestane byť funkčný celý organizmus. Keďže sa tento dej odohráva
v celom tele, operácia nádoru alebo lokálne ožarovanie máva neraz iba odkladný účinok.
Ešte stále neexistuje jednoznačné odporúčanie stravy pre chorých na rakovinu, hoci v publikácii
Národnej vedeckej rady USA je napísané: „Lekár, ktorý pri liečbe rakoviny nezohľadní faktor
stravy, previní sa terapeutickou chybou.“ Keďže chorí na rakovinu majú vždy prekyslený
organizmus, tento poznatok by sa mal využiť aj profylakticky. Telo by sa už malo pravidelne
preventívne očisťovať od kyseliny, aby sa rakovina nemohla vyvinúť, lebo kyslé prostredie sa v
67
organizme vôbec nevyskytne. Prírodný liečiteľ Rudolf Darmstädter píše: „Neutralizáciou nadbytku
kyseliny sa vitálnym rakovinovým bunkám vezme zároveň živná pôda, ktorú nevyhnutne potrebujú
na svoj urýchlený rast.“ Ešte jasnejšie sa vyjadruje výskumník v oblasti kyselín Gottfried Segger:
„Rakovina vzniká len v kyslom prostredí. A jediná účinná prevencia pri rakovine je výživa bez
kyselín. Ak je acidobázická rovnováha už chronicky narušená, následky pre telo sú nedozerné a ich
rozpätie predstavuje širokú škálu: od permanentne zlej nálady, únavy, podráždenosti a depresií, cez
reumu, artritídu, alergie, žalúdočné a črevné ťažkosti, zničený chrup, až po kyselinovú smrť v
podobe srdcového infarktu a rakoviny.“ Prof. Warburg hovorí, že rakovina je v prvom rade
chorobou z prekyslenia. Skutočnou príčinou rakoviny je nedostatok kyslíka v bunke. Aj obávané
metastázy sa môžu vytvoriť len vtedy, ak je v tele kyslé prostredie; v zásaditom prostredí sa usídliť
nemôžu. Aj známy dietológ Are Waerland dospel k rovnakému výsledku: „Môžeme povedať, že
prekyslenie je jedným z predpokladov a začiatočných štádií rakoviny.“
Pri rakovine okrem súrne potrebnej očisty od kyseliny môže výrazne prospieť pitná kúra s
Immuvitom CH 23 (bližšie v poznámke na konci knihy), lebo čisto rastlinné účinné látky tohto
preparátu dodatočne posilňujú imunitný systém, a tak pomáhajú telu, aby sa samo oslobodilo od
rakovinových buniek. Je to dôležité najmä po operácii, možno v konečnom dôsledku aj životne
dôležité.
Ďalej si treba všimnúť, že aj negatívne a deštruktívne myšlienky značne oslabujú imunitný
systém. Čo nás robí kyslými (a nielen v prenesenom význame, ale doslova), to nás od života
vzďaľuje a napokon aj odstraňuje (a tiež doslova!). Preto je dôležité naozaj riešiť vznikajúce
konflikty, a to čo najskôr, prv než vznikne nenapraviteľná škoda. Kto sa postará o to, aby nebol
„kyslý“ (teda ani obrazne - mrzutý, ani doslova - vnútorne prekyslený), urobí to najlepšie, čo sa pri
prevencii rakoviny urobiť dá.
Prekyslenie organizmu
Na úvod niečo od Kurta Tepperweina
„Človek sa narodí s telom, ktoré je za optimálnych podmienok naprogramované na približne 130 rokov života. Podľa toho, ako sa oň stará, závisí, či zostarne v zdraví, alebo ochorie a zomrie predčasne. Tento program dlhovekosti je ale narušený neprirodzeným spôsobom života : nevyhovujúcou stravou, stresmi, nadmerným užívaním chemických látok (liekov), znečisteným životným prostredím a podobne. Dochádza k narušeniu acidobázickej rovnováhy v tele (dynamická rovnováha kyselín a zásad, t.j. stály pomer medzi ich tvorbou a vylučovaním), čo je dôvodom vzniku rôznych chorôb a utrpenia. Naše telo sa stáva prekysleným.“
„Aby bolo acidobázické hospodárenie vyrovnané, telo potrebuje 2/3 zásad a 1/3 kyselín. Ľudské telo funguje v zásaditom pásme, pričom si udržuje hodnotu pH v krvi 7,36 až 7,44. Najjednoduchším spôsobom určenia obsahu kyseliny v telesných tekutinách je určenie pH v moči. Jeho ideálna hodnota je 7,4 až 7,5, bežná hodnota je, žiaľ, často okolo 5,5. Na kontrolu pH sú vhodné lakmusové papieriky s priloženou farebnou škálou a mierkou aj s desatinami na presné vyhodnotenie reakcie. Hodnota pH v moči sa počas dňa mení. Odporúča sa merať jeho pH viackrát za deň pri močení :“
- Pred raňajkami 7.00 h. - ráno býva moč najkyslejší v dôsledku očisty od kyseliny počas noci. Ranný moč presne odzrkadľuje obsah kyseliny v telesných tekutinách. Optimálna hodnota je 6,5 až 7,0 (vrchol zdravia v rannej moči je 7,3 ako naša krv).
- Doobeda 10.00 h. - 2 až 3 hodiny po zásaditých raňajkách (optimálne je ovocie). V dôsledku prílevu zásad by mala byť pH hodnota okolo 7,4.
- Pred obedom 12.00 h. klesnú hodnoty znovu do kyslého pásma pod 6,5, pretože v dôsledku látkovej premeny vznikol odpad.
- Poobede 16.00 h. - po príleve zásad by pH znovu malo dosiahnuť hodnotu minimálne 7,4.
- Pred večerou 18.00 h. - pH sa znovu nachádza v kyslom pásme pod hodnotou 7.
Pozor (osobná poznámka): Toto meranie lakmusom však nie je vždy spoľahlivé. Stáva sa že človek v sebe kyseliny zadržuje a do moču im odchádza málo, preto merania pH môže byť zavádzajúce.
Keď sa človek dlhodobo cíti unavený, bez nálady, býva často chorý, má zlé trávenie a bolieva ho hlava, je to dôkazom toho, že sa v tele nachádza nadbytok kyselín. Aj naše neprirodzené stravovacie návyky zapríčinili, že podiel zásad v našom tele je prakticky stále veľmi nízky, a tak je telo väčšiny ľudí prekyslené. Ak sa k tomu pridajú ešte negatívne emócie (hnev, veľa stresu), prekyslenosť sa zvýši ešte viac. Naše telo potrebuje teda zásady a pokiaľ tieto nie sú dostatočne obsiahnuté v strave, telo si zásadité látky vytiahne najprv z väziva, ciev, zubov, kostí a vlasov. Takto sa pokúša zneutralizovať prebytok kyselín. Tým sa ale z tela odčerpávajú minerály. Hoci je prekyslenie tela obrovskou záťažou, jeho následok v podobe trvalej demineralizácie je ešte horší. Pociťuje ho celé telo, ohrozené je fungovanie všetkých orgánov a ani endokrinné žľazy nemôžu dostatočne vykonávať svoju funkciu. Tlak krvi sa dostáva mimo normy, zuby sú ohrozené kazom, lámu sa nechty, vo zvýšenej miere vypadávajú vlasy, kosti a kĺby sa stávajú krehkými. Dochádza k akútnym a napokon k chronickým zápalom kĺbov a k obávanej osteoporóze. Čím väčšie je zaťaženie kyselinami, tým závažnejšia je choroba. Ďalším následkom s oveľa horšími účinkami je poškodenie ciev, čo môže viesť k srdcovému infarktu, mozgovej porážke, kŕčovým žilám a vredom predkolenia.
Je zrejmé, že prekyslený organizmus nemôže byť zdravý. Pri prekyslení organizmu trvajúcom neraz aj desiatky rokov nestačí iba preorientovať sa na zásadotvorné potraviny ako je ovocie, zelenina, olejnaté semená, krúpy ale telo treba očisťovať od prebytočných kyselín usadených v tele.
Toľko z knihy „Omladzujúce odkyslenie“ od tohto nemeckého autora venujúcemu sa zdravej výžive.
Po dvoch hodinách po raňajkách a v päť hodín po poludní by mala byť hodnota pH v zásade 7 a vyššie
Prekyslenie
Osobne si myslím že v knihe „Omladzujúce odkyslenie“ od Kurta Tepperweina nájdeme viacero nepresných informácií a omylov, ale ako základ pre každého, kto sa začína venovať prekysleniu určite postačí.
Prekyslenie nie je len vecou jednotlivca, je ním ovplyvnená celá populácia, všetky živé organizmy. Celá planéta trpí kyslými dažďami kvôli znečisteniu ovzdušia, ktoré odoberajú pôde minerály a zakysľujú ju.
Prekyslenie nie je len vecou jednotlivca, je ním ovplyvnená celá populácia, všetky živé organizmy. Celá planéta trpí kyslými dažďami kvôli znečisteniu ovzdušia, ktoré odoberajú pôde minerály a zakysľujú ju.
Ako odkysliť organizmus je popísaný v článku "Odkyslenie organizmu".
Druhy kyselín
- kyselina močová (z konzumácie mäsa a rozpadu buniek)
- kyselina uhličitá (z nedostatku pohybu a zlého dýchania)
- kyselina sírová (zo zadržovania plynov a bravčového mäsa – táto kyselina sa vylučuje hlavne nohami)
- kyselina octová (zo sladkostí a tuku)
- kyselina mliečna (z telesnej námahy)
- kyselina trieslová (z čierneho čaju a kávy)
- kyselina acetysalicylová (z liekov proti bolesti)
- kyselina šťaveľová (napr. Z rebarbory, špenátu, kakaa)
- kyselina dusičná (z nakladaného mäsa a zo syrov s prídavkom dusičnanu draselného)
- kyselina soľná (zo stresu, strachu, hnevu)
Tieto kyseliny neutralizuje organizmus tak rýchlo, ako je to len možné, aby nedošlo k jeho popáleniu. K tomu potrebuje minerálne látky. Tie sa zlučujú s kyselinami a tvoria tzv. usadeniny (soli).
| Telesná tekutina v pH | |
| krv | 7,34 – 7,45 |
| sliny | 6,5 – 7,5 |
| moč | 5,5 – 8,0 |
| vaginálna tekutina | 3,8 – 4,5 |
| spermatická tekutina | 7,2 – 7,8 |
| žlč | 8,0 – 8,5 |
| pankreatická šťava | 7,5 – 8,5 |
| žalúdková šťava | 1,5 – 2,5 |
| črevná šťava | 7,5 – 8,0 |
| mozgovomiechový mok | 7,3 – 7,6 |
Metabolické typy
- Kumulatívny typ - zadržiava kyseliny v tuku a v tkanivách formou kryštálov - výrastky, cysty, myómy, bradavice, pigmenty - často vykazuje nesprávny výsledok pri meraní slín a moču pri použití pH lakmusového prúžku
- Vylučovací typ - kyseliny vylučuje močom, stolicou, potom, menštruačnou krvou (hlavne ženy)
- Typ, ktorý riedi kyseliny vodou - trpí na opuchy, kyslosť neutralizuje minerálmi, ktoré si berie z vlasov, nechtov, kostí, chrupaviek a stien ciev, často vykazuje nesprávny výsledok pri meraní slín a moču pri použití pH lakmusového prúžku
Príčiny prekyslenia
- nevhodná strava a nápoje: výrobky z bielej múky (kyselina octová), priveľa mäsa a údenín (kyselina močová, sírová, dusičná), stužené rastlinné tuky (kyselina octová), cukor a sladkosti, sladené a energetické nápoje sýtené CO2, káva s mliekom (tvorí extrémne kyslú reakciu v dvanástniku), nadmerné solenie
- držanie nevhodných diét a hladovky (pri pôste sa vyplavuje z tkanív veľa kyselín a bez prísunu organických zásaditých minerálov môže vzniknúť autointoxikácia - človek sa ohrozí nárazovým vyplavením vlastného nazhromaždeného odpadu.
- chemické lieky, hormonálna antikoncepcia, lieky proti bolesti (kyselina acetylsalicilová), antibiotiká, kortikoidy, steroidy
- stres, zloba, agresia
- látková výmena (Ak nie je dostatočné množstvo organických zásaditých minerálov a stopových prvkov v organizme, kyseliny, ktoré vznikajú metabolizáciou potravy nie sú dostatočne neutralizované. Minerály a stopové prvky telo samé vyrobiť nedokáže, je nutné ich prijímať spolu s potravou.)
- nedostatok pohybu a nesprávne dýchanie - kapiláry sa uzatvárajú, znižuje sa zásobovanie tkanív kyslíkom; tiež extrémna fyzická námaha u vrcholových športovcov (kyselina mliečna a kyselina uhličitá)
- chemoterapia a ožarovanie
- hnijúce kaly v črevách (zapríčinené hlavne živočíšnymi bielkovinami a obilninami)
- elektromagnetický smog - PC, mobil, televízia, stĺpy vysokého napätia
- ťažké kovy
- dehydratácia
Príznaky
- nadváha
- vypadávanie vlasov, plešatenie, šedivenie vlasov
- častá nevysvetliteľná únava, nedostatok energie
- časté prechladnutie
- časté studené ruky a nohy
- plesňové ochorenia, plesne na nohách, nechtoch, žalúdočno-črevnom trakte
- problémy s trávením, napr. nadúvaním, kyslé grganie, zápcha, pálenie záhy
- povlak na jazyku alebo jemné praskliny
- časté zubné kazy, paradentóza
- zápach tela alebo pach z úst
- poruchy spánku, ranný pocit nevyspatia
- bolesti kĺbov, voda v kolene (bez úrazu), svalové kŕče, bolesť končatín alebo svalov
- svrbenie pokožky, zápaly kože
- mastné vlasy, suché vlasy, lupiny
- krehké, popraskané nechty
- bledá, popraskaná koža
- alergické reakcie, senná nádcha
Najkyselinotvornejšie potraviny:
Prepálený tuk, mäso, cukor, sladkosti, čokoláda, soľ, rastlinné stužené tuky, kolové výrobky, kofola, výrobky z bielej múky, obilniny, údeniny, mlieko, káva, tvrdý alkohol.
Zásaditá strava
- všetky druhy zeleniny ale hlavne: zemiaky, reďkovka, červená repa, brokolica, uhorka, baklažán, zázvor, cesnak, cibuľa, karfiol, huby (dubáky, kuriatka, shiitake, šampióny), paradajka, mrkva, hlávkový šalát, čínska kapusta, ľadový šalát, kyslá kapusta, zeler, chren, kukurica, paprika, zeleninová vňať, olivy, morské riasy
- všetky druhy ovocia ale hlavne: melón, mango, citrón, grapefruit, ananás, egreš, jahoda, hrozienka, banán, hruška, jablko, čerešňa, malina, slivka, marhuľa, figa a ďatla (jedine čerstvé)
- jedlé gaštany, mandle, sezamové semienka, slnečnicové semienka, tekvicové jadrá (*kešu, lieskové oriešky, para orechy, pistácie a píniové jadrá majú mierne kyslý charakter)
- zelené a bylinné čaje (Palina pravá, Rebríček obyčajný, Púpava lekárska, Lucerna siata, Lapacho, Prasličkový čaj)
- zo strukovín iba: sójové bôby, sójové výhonky, fazuľa azuki, hrášok
- jablčný ocot (v organizme pôsobý alkalicky)
- miso, sójová omáčka, morská soľ, tofu (sójový syr), tempeh, seitan, med od včelára (s mierou)
- syr camembert (30% tuku v sušine), kyslá smotana
- pohánka, pšeno (*ostatné obilniny sa radia do mierne kyslých potravín), ryža natural celozrnná, varené zemiaky v šupke
- rastlinné oleje za studena lisované (všetky majú neutrálny charakter)
- filtrovaná voda, voda + šťava z citróna
Tieto zásadité potraviny sú samozrejme zásadite iba v surovom stave, tepelnou úpravou sa menia na kyselinotvorné. Preto treba jesť čo najviac zeleniny a ovocia bez akýchkolvek úprav.
Kyselinotvorná strava
- mäso všeobecne, hlavne ale bravčové a hovädzie mäso a mäsové vývary
- alkohol, káva, čierny čaj
- výrobky z bielej múky, pečivo, obininy, koláče
- cukor a potraviny obsahujúce cukor, náhradné sladidlá, dezerty, sladkosti (pre osladenie používajte včelí med)
- nikotín
- polotovary (hranolky, krokety...) a konzervované potraviny
- zelenina: rebarbora, špenát
- kyslé ovocie: avokádo, višňa, ríbezle, ostružiny, čučoriedky
- mliečne výrobky (syry, kravské mlieko...)
- dráždivé korenie (čierne korenie, karí...)
- strukoviny ako pohánka, cícer + varené strukoviny, cestoviny z bielej múky, biela ryža
- vajcia
- vlašský orech, arašidy, sušený kokosový orech
- majonéza, kečup, horčica, tatárska omáčka
- ryby
- ocot
- kuchynská soľ
- sýtené minerálne vody a sladené nápoje (najlepšie obmedziť natrvalo)
- stres, hnev, žiarlivosť, závisť
- antibiotika, chemické lieky (snažiť sa im vyhnúť)
Odporúčania
- pitie odšťavených zeleninových a ovocných štiav
- jesť v kľude a nehltať (nerozžuté jedlo vytvára kyselotvorné kvasenie v črevách)
- prechádzky v prírode, turistika (dýchaním dostávame do tela viac kyslíku a vydychujeme viac kysličníku, ktorý je tiež kyslý.)
- pohyb ako beh, rýchla chôdza, bicyklovanie (vypotenie kyselín), plávanie (v jazerách), power walking, (po fyzickej námahe je potrebné ihneď doplniť minerálne látky)
- nezadržovať v sebe plyny
- pitný režim, najlepšie prefiltrovaná voda (min. 1,5 L na dobrý chod orgánov)
- vyhýbať sa elektromagnetickým vlnám (elektrosmog)
Prevencia
- zníženie príjmu kyselinotvorných potravín na 30% a zvýšenie zásadotvorných potravín na 70%.
- pitný režim (2 – 2,5 litra čistej zásaditej vody denne)
- relaxácia
- kontrola pH a v prípade poklesu pH dodanie zásaditých organických minerálov a stopových prvkov
- prechádzky v lese, návšteva jaskýň
- pri diétach strážiť pH a dopĺňať zásaditými organickými minerálmi a stopovými prvkami
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára