Riziká poškodenia zdravia - Tabak

   Fajčenie tabaku je najrozsiahlejšia sólová vonkajšia a preto obmedziteľná príčina smrti pri kardiovaskulárnych ochoreniach a rakovine. Väčšina štúdií poukázala na efekt dávka – odpoveď v závislosti od veľkosti vyfajčenej dávky a od príspevku trvania pravidelného fajčenia k zvýšenému riziku ochorenia. Zníženie množstva dechtu alebo hladiny nikotínu v cigaretách môže niektoré riziká znížiť – toto však nie je jasné. Neexistuje bezpečná cigareta alebo bezpečná úroveň fajčenia.

   Fajčenie javí deprimujúco vysokú prevalenciu vo väčšine európskych štátov. Kým v severných a západných krajinách sa celkové počty fajčiarov – mužov znížili, počty fajčiarov v niektorých populáciách, najmä pokiaľ ide o mladé ženy naďalej stúpajú. Celkový vzostup možno pozorovať v krajinách strednej a východnej Európy a najnovšie aj v nezávislých štátoch bývalého Sovietskeho zväzu. Viac fajčia ľudia z nižších socioekonomických skupín.

   Fajčiarske návyky nevznikajú príliš rýchlo. Návykom predchádzajú zmeny postojov, mladí ľudia prejdú niekoľkými stupňami od prípravy a experimentov s fajčením cez príležitostné fajčenie, kým sa stanú pravidelnými. Počet tak príležitostných (menej ako týždenne), ako aj pravidelných (týždenne aj denne) fajčiarov sa zvyšuje postupne v priebehu asi 10 rokov.

Tabakový dym v prostredí

   Agentúra ochrany prostredia Spojených štátov dospela v roku 1992 k záveru, že pasívne fajčenie alebo expozícia tabakového dymu v prostredí je v kauzálnom vzťahu s rakovinou pľúc u dospelých. Preto by mala byť klasifikovaná ako známy humánny karcinogén.

Tabakový dym v prostredí je tiež spojený:

-       so zvýšeným rizikom infekcií dolných dýchacích ciest ( bronchitída a pneumónia ),

-       so zvýšenou prevalenciou tekutiny v strednom uchu, symptómami zo strany horných dýchacích ciest u detí a malou, no signifikantnou redukciou funkcie pľúc,

-       s ďalšími epizódami a so zvýšenou závažnosťou príznakov u detí trpiacich na astmu.

Medzi tri najdôležitejšie zložky obsiahnuté v tabakovom dyme patria:

   Nikotín – látka rastlinného pôvodu pôsobiaca na centrálny nervový systém. Je to tá zložka cigaretového dymu, ktorá vyvoláva príjemné pocity z fajčenia, a práve pre ňu fajčiar vyhľadáva cigaretu. Jeho vplyv na vznik nádorových ochorení sa nepreukázal, má však vplyv na kardiovaskulárny systém – zvyšuje tlak krvi a urýchľuje látkovú výmenu, a tak kladie na srdce zvýšené nároky. Najvýznamnejšia vlastnosť nikotínu je tá, že je príčinou závislosti na tabaku, pre ktorú je také ťažké, ba v niektorých prípadoch až takmer nemožné prestať fajčiť. Z tejto skutočnosti vychádzajú výrobcovia nikotínových žuvačiek a náplastí (tzv. náhradná nikotínová liečba) používaných počas odvykania: dodávajú organizmu určité množstvo nikotínu (toto množstvo sa v priebehu liečby postupne znižuje), čím zmierňujú abstinenčné príznaky a fajčiari sa ľahšie zbavujú závislosti.

   Dechty – zmes viacerých látok, ktoré majú silný rakovinotvorný účinok. Okrem toho poškodzujú výstelku tepien, čím vyvolávajú artériosklerózu.

   Oxid uhoľnatý – jedovatý plyn, ktorý znižuje schopnosť krvi prenášať kyslík, čo vyvoláva a zhoršuje srdcovo-cievne ochorenia a môže narúšať vývoj plodu počas tehotenstva

Zdravotné následky tabaku

   Používanie tabaku má pre zdravie veľa následkov. Po prvé, asi polovicu excesívnych úmrtí fajčiarov spôsobujú kardiovaskulárne ochorenia. Fajčenie prispieva rozličným spôsobom k cerebrovaskulárnej mortalite na príčiny ako mozgová cievna príhoda v dôsledku okluzívnej choroby periférnych artérií a aterosklerózy ďalších lokalizácii, ďalej asi 30% k všetkým úmrtiam na rakovinu, s rakovinou pľúc asi 20 %. Okrem toho sú tu presvedčivé náznaky kauzálneho vzťahu medzi fajčením cigariet  a rakovinou iných lokalizácií, vrátane dutiny ústnej a horného respiračného traktu, ezofagu, pankreasu, močového mechúra a krčku maternice. Okrem toho sa fajčenie podieľa na väčšine úmrtí na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc. Fajčenie počas tehotenstva je spojené so zvýšeným rizikom potratu, nízkej pôrodnej hmotnosti novorodenca, predčasného odumretia plodu a retardácie fyzického a mentálneho vývinu po narodení. Taktiež je spojené so zníženou fertilitou žien a so zvýšenou abnormitou spermií u mužov.

   O interakcii fajčenia s ďalšími rizikovými faktormi ( zvýšený tlak krvi, zvýšenie hladiny cholesterolu v sére ) je známe, že aditívnym spôsobom zvyšujú riziko vývinu kardiovaskulárnych ochorení.

   Tabakový dym v prostredí je  tiež spojený so zvýšeným rizikom infekcií dolných dýchacích ciest ( bronchitída a pneumónia ), a rizikovým faktorom vzniku astmy.

   Každých 8 sekúnd niekto, kto fajčí zomrie, hovorí Svetová zdravotnícka organizácia. Vedci sa domnievajú, že ľudia, ktorí začnú fajčiť v období dospievania ( a je to viac než 70% všetkých fajčiarov ) a pokračujú vo fajčení ďalších 20 rokov, zomrú o 20 až 25 rokov skôr ako tí, čo si nikdy nezapálili. Predstavíme si vedľajšie účinky fajčenia od hlavy po paty.

   Strata vlasov – fajčenie oslabuje imunitný systém a telo sa stáva náchylnejšie na niektoré autoimunitné ochorenia ako lupus erytematosus, ktorý môže viesť ku strate vlasov, vzniku vredov v ústnej dutine a vyrážok na tvári, vlasatej časti hlavy a rukách.

  

   Očné choroby – fajčením sa môžu zhoršovať niektoré očné choroby. Výskyt katarakty je u fajčiarov o 40% vyšší ako u nefajčiarov. Zákal šošovky blokuje vstup svetelných lúčov do oka a vedie postupne k slepote. Fajčenie je tiež spojené s vyšším výskytom makulárnej degenerácie. Je to nevyliečiteľné ochorenie, pri ktorom je porušená centrálna časť sietnice zvaná makula. Makula je zodpovedná za zrakovú ostrosť, našu schopnosť čítať, rozpoznávať tváre, detaily a farby alebo riadiť auto.

   Tvorba vrások - fajčenie urýchľuje starnutie pokožky, pretože redukuje jej prekrvenie a vedie k úbytku bielkovín, ktoré jej dávajú elasticitu. Koža fajčiara je suchá, neelastická, posiata drobnými lineárnymi vráskami najmä okolo očí a úst.

   Strata sluchu – fajčenie zvyšuje ukladanie patologických látok do cievnych stien (skleróza), čím sa znižuje prietok krvi vnútorným uchom. Fajčiari môžu stratiť sluch oveľa skôr ako nefajčiari a sú náchylnejší na stratu sluchu následkom rôznych infekcií alebo hluku. Častejšie trpia na zápaly stredného ucha, ktoré môžu byť komplikované zápalom mozgových blán – meningitída alebo ochrnutím tvárového nervu.

   Rakovina kože – fajčiari majú dvojnásobne vyššie riziko vzniku skvamóznej formy rakoviny kože – rakovina, ktorá spôsobuje nehojace sa vredy na koži

   Zubný kaz – fajčenie narúša fyziologické zloženie chemických látok v ústach, následkom čoho sa vytvára zubný povlak, zuby žltnú a rýchlejšie sa kazia. Fajčiari majú 1,5 krát vyššiu šancu prísť o svoje zuby.

  

   Chronická bronchitída a emfyzém – okrem rakoviny pľúc spôsobuje fajčenie aj chronickú bronchitídu a emfyzém. Chronická bronchitída je sprevádzaná vykašliavaním hustého hlienu, dusnosťou a zníženou toleranciou fyzickej námahy. Emfyzém je nadmerné nafúknutie a potom deštrukcia pľúcnych mechúrikov, čím sa zmenšuje kapacita pľúc, ktorá prijíma kyslík a vylučuje kysličník uhličitý. V extrémnych prípadoch môže dôjsť k respiračnému zlyhaniu a nutnosti vykonať tracheostómiu a napojiť pacienta na ventilátor.

  

   Osteoporóza – kysličník uhoľnatý, najškodlivejší z automobilových plynov je obsiahnutý aj v cigaretovom dyme. Viaže sa na krvné farbivo - hemoglobín oveľa pevnejšie než kyslík a tak ho vytláča z krvného obehu. Fajčiari majú schopnosť hemoglobínu viazať kyslík zníženú až o 15%. Následkom je zníženie kostnej denzity – hustoty, kosti sa ľahšie lámu a proces hojenia môže byť predĺžený až o 80%, sú tiež náchylnejší na bolesti chrbtice.

   Srdcovo - cievne ochorenia – každý tretí človek dnes zomiera na následky srdcovocievnych ochorení. Fajčenie patrí medzi najväčšie rizikové faktory rozvoja týchto ochorení, urýchľuje proces cievnej aterosklerózy, zrýchľuje sa tep, zvyšuje krvný tlak, čím sa zvyšuje riziko vzniku hypertenzie a vytvárania krvných zrazenín v krvnom riečišti, ktoré môžu vyústiť do srdcového infarktu alebo mozgovej mŕtvice.

   Žalúdočné vredy -  fajčenie znižuje odolnosť voči baktériám, ktoré spôsobujú zápal až vredy žalúdočnej slizníc a znižuje schopnosť neutralizovať žalúdočnú kyselinu. Nadbytok kyseliny nahlodáva obrannú bariéru žalúdka a vedie k poškodeniu žalúdočnej sliznice až vzniku vredov. Vredy sa u fajčiara hoja oveľa pomalšie a často sa opakujú.

   Zažltnutie prstov – cigaretový decht sa usadzuje na končekoch prstov a nechtoch a dodáva im žltohnedú farbu.

   Rakovina maternice a potraty – popri zvýšenom riziku rakoviny maternice znižuje fajčenie možnosť otehotnenia a zvyšuje frekvenciu komplikácii v tehotenstve a pri pôrode.       Fajčenie počas tehotenstva zvyšuje riziko nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa a jeho chorľavosť. Potraty sú u fajčiarok 2 až 3 krát častejšie ako u nefajčiarok, rovnako ako pôrod mŕtveho plodu pre nedostatočný prívod kyslíka, abnormality placenty spôsobené kysličníkom uhoľnatým a nikotínom v cigaretovom dyme. Fajčenie znižuje hladinu estrogénu v krvi, čo vedie k predčasnej menopauze.

   Poškodené spermie – fajčenie poškodzuje kvalitu i kvantitu, mení ich DNA, čo môže mat za následok potrat alebo vrodené chyby dieťaťa. Niektoré štúdie ukázali, že muži fajčiari majú zvýšené riziko, že ich deti budú mať rakovinu. Tiež urýchľuje aterosklerotické zmeny na cievach, znižuje prítok krvi do penisu a môže viesť k impotencii. Neplodnosť je u fajčiarov častejšia.

   Psoriáza – u fajčiarov sa vyskytuje 2 až 3 krát častejšie. Je to neinfekčné zápalové ochorenie kože, ktoré zanecháva na koži celého tela svrbivé zdúrené zvráskavené červené plochy a fľaky.

   Burgerova choroba – známa tiež ako obliterujúca trombangitída, je zápalové ochorenie ciev dolných končatín, čím sa znižuje prísun krvi a živín do tkanív. Neliečená vedie ku gangréne a amputácii postihnutej oblasti.