Riziká poškodenia zdravia - Obezita

   Obezita alebo tučnota je chronický stav organizmu, ktorý nastáva pri nadmernom nahromadení tukového tkaniva. Tuk je súčasťou ľudského tela, je energetickou rezervou, plní funkciu tepelnej izolácie, zapája sa do látkovej premeny a slúži ako mechanická ochrana orgánov. U ženy predstavuje 20-30% a u muža 10-20% telesnej hmotnosti. Pre praktické účely sa obezita definuje ako index telesnej hmotnosti – BMI = Body Mass Index. Určuje sa pomocou vzorca:

                               Hmotnosť (kg)

 BMI (kg/m²) = ^{_________________________}

                                     Výška2 (m²)

                                           Tabuľka interpretácie stupnice BMI                    

Hodnota BMI	interpretácia
Pod 17	extrémna chudosť
17-19,9	chudosť
20-24,9	normálna hmotnosť
25-29,9	nadhmotnosť
30- 39,9	obezita
40 a viac	extrémna obezita

   Obezita vzniká z nerovnováhy medzi prívodom a výdajom energie a vo väčšine prípadov sa pripisuje prejedaniu, ktoré je definované ako spotreba väčšieho množstva energie, než je potrebné pre hladinu bazálneho metabolizmu a aktivity.

Na vzniku obezity sa podieľajú:

genetické faktory – ak je jeden z rodičov obézny, zvyšuje sa výskyt obezity u ďalšej generácie na 40%. Ak obezitou trpia obaja rodičia, riziko sa zvyšuje až na 80%.

psychologické faktory – stres, frustrácia, depresie, pocit osamelosti, alebo niektoré stravovacie návyky (bohaté stolovanie) môžu viesť k zvýšenému príjmu potravy a podporovať tak vznik obezity.

endokrinné faktory – poruchy funkcie žliaz s vnútorným vylučovaním môžu spôsobiť nadmerné ukladanie tuku v organizme.

výživa – prebytok energie môže byť zapríčinený nadmerným obsahom z niektorých živín -  bielkovín, tukov alebo sacharidov v potrave. Ide hlavne o nadmerný príjem tuku, ktorý je energeticky najbohatšou živinou, ďalej nadmerná konzumácia sladkostí a sladených alebo alkoholických nápojov.

znížená pohybová aktivita – v súčasnom spôsobe života prevažujú sedavé činnosti, ktoré  v kombinácii s nedostatkom pohybu a športových aktivít vedú k zníženiu výdaju energie a tým napomáhajú možnosti vzniku obezity.

Zdravotné následky obezity

   Obezita spôsobuje množstvo zdravotných komplikácií a obmedzení v oblasti fyzickej činnosti. Je hlavným faktorom zvyšovania hladiny LDL a je spojená s nízkymi hladinami HDL. Osoby s hodnotou BMI nad 27 majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť zvýšeného diastolického krvného tlaku ako ľudia s BMI 20-22 a pri BMI nad 30 je toto riziko až trojnásobné. Vznik kardiovaskulárnych chorôb sa zvyšuje s telesnou hmotnosťou, i keď môže prejsť veľa rokov, než sa prejavia negatívne účinky obezity. Ochorenia a príznaky, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s nadváhou:

-         diabetes mellitus II. Typu

-         ochorenia žlčových ciest, najmä cholelitiáza

-         zvýšená hladina cholesterolu v krvi

-         ischemická choroba srdca

-         vysoký krvný tlak

-         choroby pohybového ústrojenstva

-         dna

-         zhubné nádory – rakovina žlčníka, prsníka, hrubého čreva, maternice

-         hormonálne poruchy

-         poruchy plodnosti a potraty, komplikácie v gravidite

-         dušnosť, nespavosť, obmedzená hybnosť

   Následkom obezity sú depresie, neurózy, manželské problémy, ťažkosti nájsť si vhodné zamestnanie a iné psychické, či sociálne problémy. Riziko komplikácií súvisiacich s obezitou ovplyvňuje stupeň obezity, dĺžka jej trvania a rozloženie nadbytočného tuku. Rozloženie tuku v tele rozdeľujeme na periférny a centrálny typ distribúcie tuku. Periférny typ (ženský, gynoidný, hruškovitý) je charakteristický pre uloženie tuku v oblasti stehien a bokov, pri centrálnom type (mužský, androidný, jabĺčkový) je tuk sústredený v oblasti brucha, hrudníka a ramien. Pomer pás/boky – WHR je meradlom rozdelenia tuku. WHR väčší ako 1,0 u mužov alebo vyše 0,8 u žien svedčí o centrálnom type distribúcie tuku a hodnoty menej ako 1,0 u muža a menej ako 0,8 u ženy sú ukazovatele o periférnom rozložení tuku. Obéznych ľudí s centrálnym typom uloženia tuku považujeme za jedincov ohrozených vysokým rizikom ICHS a DM II. Typu.

Stratégie zamerané na získanie optimálnej hmotnosti:

-         zaviesť nutričnú politiku, ktorá si však vyžaduje koordináciu zdravotnej a   

poľnohospodárskej politiky, spoluprácu s potravinárskym priemyslom na úseku produkcie a spracovávania, kontrolu cien a predpisy kvality.

-         verejné informácie v školách, na pracoviskách, v hypermarketoch a reštauráciách na konzultácie pre verejnosť o zdravých výživových návykoch. Vysoké štandardy reklamy by sa mali využiť na to, aby sa zviditeľnili a zatraktívnili  zdravé potraviny.

-         najpodstatnejšou stratégiou je zdravotná výchova, ktorá je zameraná na pomoc jednotlivcom pochopiť náplň optimálnej hmotnosti, na poznanie vlastného BMI, na uvedomenie si toho, čo vedie k obezite, k zdravotným rizikám spojených s nadváhou, na uvedomenie ľudí, koľko by mali schudnúť a či vôbec majú schudnúť.

-         dať prioritu osobám, ktoré majú najvyššiu nadváhu a vykazujú ďalšie rizikové faktory pre vznik kardiovaskulárnych ochorení – fajčenie, zvýšený TK, hladina cholesterolu a DM.

-         na dosiahnutie počiatočného cieľa postupnej straty hmotnosti cca 0,5-1 kg týždenne by sa mal jednotlivec riadiť zásadami správnej výživy a postupne zvyšovať fyzickú aktivitu.

-         tím primárnej starostlivosti by mal poznať metódy ako pacientom pomôcť zmeniť správanie v priebehu zmeny životného štýlu vedúceho k opatreniam na zníženie hmotnosti.

-         nadváha v 13 rokoch je silným indikátorom nadváhy v dospelosti. Optimálny vek na prevenciu obezity je vek medzi 5 a 12 rokom života.

-         venovať pozornosť ženám v období tehotenstva a dojčenia, aby sa vyvarovali prejedaniu sa.