Riziká poškodenia zdravia - Alkohol

   Európska únia je oblasťou sveta s najvyšším podielom pijanov a má najvyššie úrovne spotreby alkoholu na obyvateľa ( Anderson a kol. 2005). Alkohol je po fajčení a zvýšenom krvnom tlaku tretí najvýznamnejší rizikový faktor predčasných úmrtí, významnejší ako sú vysoké hladiny cholesterolu v krvi a nadváha, trikrát významnejší ako diabetes a paťkrát významnejší ako astma ( World Healt Organizacion 2002). Alkohol je v Európskej únii príčinou každej 14. závažnej poruchy zdravia a predčasného úmrtia ( Anderson a kol. 2005 ). Okrem toho, že alkohol je droga vyvolávajúca závislosť a existuje asi 60 typov chorôb a zdravotných poškodení, na ktorých sa podieľa, spôsobuje alkohol rozsiahle sociálne, duševné a emočné škody vrátane kriminality a násilia v rodinách, čo stojí Európsku úniu 124 miliárd Euro v priamych nákladoch ročne ( Baumberg a Anderson 2005 ). Alkohol neškodí iba pijanovi, ale aj ľuďom z jeho okolia. Spotrebu alkoholu môžme popísať v gramoch vypitého alkoholu, alebo v štandardných dávkach alkoholu, kde táto dávka predstavuje 10g alkoholu. Svetová zdravotnícka organizácia ( Babor a Higgins-Biddle 2001 ) navrhla, aby sa štandardná dávka alkoholu vyjadrila ako ekvivalent:

330 ml piva s 5% obsahom alkoholu

140 ml vína s 12% obsahom alkoholu

70 ml likéru alebo aperitívu s 25% obsahom alkoholu

40 ml destilátu so 40% obsahom alkoholu

1 ml alkoholu sa rovná 0,785 g alkoholu, takže definícia štandardnej dávky alkoholu podľa WHO značí obsah asi 13 g čistého alkoholu. Na výpočet dennej a týždennej dávky alkoholu v SR bola použitá zaokrúhlená konštanta 0,8.

Spotrebu alkoholu môžme rozdeliť na rizikové pitie alkoholu, škodlivé pitie alkoholu, intoxikáciu, ťažké epizodické pitie a závislosť od alkoholu.

Rizikové pitie alkoholu je taký spôsob pitia, ktorého výsledkom bude pravdepodobne škoda, ak pijanské návyky budú pretrvávať aj naďalej. Podľa pracovnej definície WHO je riziková konzumácia alkoholu v priemere 20-40 g alkoholu denne u žien a 40-60 g alkoholu u mužov.

Škodlivé pitie alkoholu sa definuje ako spôsob pitia, ktorý spôsobuje škody na zdraví, buď telesnom alebo duševnom ( WHO 1992 ). Ide o pravidelnú priemernú spotrebu viac ako 40 g alkoholu denne u žien a viac ako 60 g alkoholu denne u mužov ( Rehm a kol. 2004 ).

Intoxikácia je krátkodobý stav funkčného poškodenia v oblasti psychologického a psychomotorického výkonu, ktorý navodila prítomnosť alkoholu v tele (WHO 1992 ) a to i pri nízkej úrovni konzumácie ( Eckardt a kol. 1998).

Ťažké epizodické pitie definujeme ako vypitie najmenej 60 g alkoholu pri jednej príležitosti

( WHO 2004 ). Označuje sa ako pijanský záťah alebo binge drinking.

Závislosť od alkoholu definuje medzinárodná klasifikácia mentálnych a behaviorálnych chorôb WHO (1992), ICD-10 ako zoskupenie fyziologických, behaviorálnych a kognitívnych javov, kedy má pitie alkoholu u jedinca vyššiu prioritu ako iné druhy správania, ktoré pre neho mali predtým väčšiu hodnotu. Hlavnou charakteristickou črtou je silná, často neodolateľná túžba piť alkohol.

Kritériá závislosti podľa MKCH 10

1. Dôkaz tolerancie na účinky alkoholu ako potreba značne zvýšených dávok alkoholu na dosiahnutie intoxikácie alebo tých účinkov, na ktoré predtým stačili nižšie dávky, alebo zreteľný pokles účinku pri pokračujúcom pití toho istého množstva alkoholu.
2. Fyziologické odvykacie príznaky pri vynechaní alebo redukcii pitia ako prejavy odvykacieho syndrómu od návykovej látky, alebo užívanie tejto látky s úmyslom zmierniť alebo sa vyhnúť odvykacím príznakom.
3. Pokračovanie v pití aj napriek zrejmým zjavne škodlivým dôsledkom, keď závislý pokračuje v pití aj napriek tomu, že si uvedomuje, alebo sa dá čakať, že si uvedomuje povahu a rozsah týchto škôd.
4. Pitie alkoholu ako ústredný motív, čo sa prejavuje: zanedbávaním iných radostí a záujmov v dôsledku pitia alkoholu, stále viac času zaberajú činnosti nutné na získanie alkoholu, jeho konzumovanie, alebo na zotavovanie sa z jeho účinkov.
5. Narušená kontrola nad správaním počas pitia v zmysle jeho začiatku, ukončenia či množstva pitia, čo sa prejavuje tým, že alkohol sa často pije vo väčších množstvách alebo dlhší čas ako bol pôvodný úmysel, vyskytol sa neúspešný pokus prestať s pitím alebo je tu stála snaha piť menej, či udržať si kontrolu nad pitím.
6. Silná túžba po alkohole alebo pociťované nutkanie napiť sa.

Zdravotné následky alkoholu

Nadmerné užívanie alkoholu má významné negatívne účinky na fyzické, psychické a sociálne zdravie nielen u jedinca, ale aj rodiny a celej spoločnosti. Existuje vzťah medzi konzumáciou alkoholu a rizikom vzniku nežiadúcich spoločenských dôsledkov od menej závažných ako môže byť rušenie nočného kľudu opitými jedincami až po tie závažnejšie ( násilie a zločiny, negatívny dopad na manželstvo, zneužívanie detí, škody na pracovisku, pitie a šoférovanie).

Psychicko-fyzické poškodenie zdravia užívaním alkoholu

1. Neuropsychiatrické stavy:

Anxieta a poruchy spánku - viac ako 1 jedinec s úzkostnou poruchou trpí aj poruchou v súvislosti s pitím alkoholu. Alkohol zhoršuje poruchy spánku.

Depresia – chorobné pitie alkoholu je rizikovým faktorom depresívnych porúch. S úpravou depresie často nastáva aj zníženie pitia alebo abstinencie od alkoholu.

Závislosť na alkohole – riziko vzniku závislosti na alkohole začína od nižšej úrovne pitia a rastie priamo úmerne množstvu vypitého alkoholu a tomu spôsobu pitia, kedy sa ho pri jednej príležitosti vypije veľmi veľa.

Poškodenie nervov – po období pravidelného pitia a v závislosti od dávky sa zvyšuje riziko poškodenia periférnych nervov.

Poškodenie mozgu – silná konzumácia alkoholu zrýchľuje úbytok mozgových tkanív, čoho následkom je zhoršenie kognitívnych funkcií. U ľudí, ktorí sú na alkohole dlhodobo závislí prebieha plynulé poškodzovanie mozgu.

Kognitívne poruchy a demencia – zvýšené pitie alkoholu zvyšuje riziko kognitívnych porúch v závislosti od jeho dávky.

Schizofrénia -  rizikové pitie býva časté u ľudí s diagnózou schizofrénie. Aj nižšia spotreba alkoholu môže zhoršiť príznaky a narušiť liečbu.

Epilepsia – pravidelné nadmerné pitie alkoholu môže vyvolávať epileptické záchvaty.

2. Gastrointestinálne ochorenia

Cirhóza pečene – nadmerné pitie zvyšuje riziko cirhózy pečene. Ženy majú pri akejkoľvek úrovni konzumácie alkoholu vyššiu pravdepodobnosť rozvoja  tohto ochorenia.

Pankreatitída – alkohol zvyšuje riziko akútnej a chronickej pankreatitídy.

DM 2. typu – v porovnaní s abstinentmi nízke dávky znižujú riziko tohto ochorenia, vyššie dávky riziko zvyšujú.

3. Nádorové ochorenia:

Alkohol zvyšuje riziko zhubných nádorov ústnej dutiny, hltanu, hrtanu, horných dýchacích ciest, karcinómu pečene, žalúdka, hrubého čreva, rekta a riziko vzniku rakoviny prsníka.

4. Kardiovaskulárne choroby:

Hypertenzia – alkohol zvyšuje tlak krvi a zvyšuje riziko vzniku hypertenzie.

NCMP – alkohol môže zvýšiť riziko mozgového krvácania aj ischemickej mozgovej príhody.

Arytmie –  pitie veľkého množstva alkoholu zvyšuje riziko srdcových arytmií a náhlej smrti po infarkte, aj keď ide o ľudí bez akýchkoľvek predchádzajúcich príznakov existujúcej srdcovej choroby.

ICHS – aj keď mierne pitie znižuje riziko ICHS, pri užití viac ako 20 g denne, riziko ochorenia narastá.

5. Imunitný systém:

Alkohol môže narúšať normálne funkcie imunitného systému, čím spôsobuje zvýšenú náchylnosť na niektoré infekčné ochorenia, vrátane pneumónie, TBC a HIV.

6. Ochorenia kostí:

Alkohol zvyšuje riziko zlomenín u mužov aj u žien

7. Reprodukčné ochorenia:

Alkohol môže viesť k poruchám plodnosti u oboch pohlaví.