Kľúčové slová: História výskumu stresu (I.P.Pavlov, W. Cannon, H. Selye, R. Lazarus), definícia stresu (akútny vs. chronický stres, stresory vs. salutory, distres vs. eustres, zvládanie, teórie stresu, fyziologické, emocionálne a behaviorálne príznaky stresu, závažne životné udalosti, klasifikácia náročných životných situácii), súvislosť stresu so zdravím, psychoneuroimunológia (význam psychoneuroimunológie, model vzťahu medzi činnosťou imunitného systému, psychologickými javmi a zdravotným stavom, negatívny vs. negatívny vplyv psychologických javov na činnosť imunitného systému).
Osnova:
1. História výskumu stresu (I.P.Pavlov, W. Cannon, H. Selye, R. Lazarus)
2. Definícia stresu (akútny vs. chronický stres, stresory vs. salutory, distres vs. eustres, zvládanie, teórie stresu, fyziologické, emocionálne a behaviorálne príznaky stresu, závažne životné udalosti)
3. Súvislosť stresu so zdravím
4. Psychoneuroimunológia (význam psychoneuroimunológie, model vzťahu medzi činnosťou imunitného systému, psychologickými javmi a zdravotným stavom, negatívny vs. negatívny vplyv psychologických javov na činnosť imunitného systému)
Literárne zdroje:
Křivohlavý J. Psychologie zdraví. Portál Praha 2001
Šolcová I., Kebza V.: Psychoneuroimunologie a zvládaní ístresu. Čs. Psychologie 1998, 42 (1), s.32-41.
Macháč M., Macháčová H., Hoskovec J.: Emoce a výkonnosť. SPN
1. História výskumu stresu
Výskum stresu sa spája s prácou I.P. Pavlova, W. Cannona, H. Selyeho a R. Lazarusa (in Křivohlavý 2001). I.P. Pavlov sa zaoberal výskumom fyziologických zmien v organizme psov, ktorí sa dostali do ťažkej konfliktnej situácie (Rozlišovanie podnetov, pričom sa postupne zmenšoval rozdiel medzi podnetmi až pes tieto podnety nedokázal rozlíšiť a tak nevedel či dostane potravu, alebo elektrickú ranu.). Podobne W. Cannon (1932) experimentoval so zvieratami a zistil, že v situácii ohrozenia dochádza k mobilizácii celého organizmu a k celkovému zvýšeniu činnosti sympatického nervového systému (štúdium sympatoadrenálneho systému pri strese). Na jeho prácu nadviazal H. Selye (1976), ktorý je považovaný za zakladateľa štúdia významu endokrinného systému pri strese. Zistil, že bez ohľadu na druh záťaže (stresoru) dochádza vždy k tomu istému súboru fyziologických reakcií. Tento stabilný vzorec odpovedi organizmu na záťaž nazval všeobecný adaptačný syndróm (GAS General Adaptation Syndrom) a rozlíšil jeho tri fázy:
1. Poplachová fáza (mobilizácia): organizmus sa stretáva so stresorom a dochádza k mobilizácii obranných možností organizmu. Zvyšuje sa činnosť sympatického nervového systému. Vylučuje sa väčšie množstvo adrenalínu. Zvyšuje sa srdečný tep, krvný tlak, zrýchľuje sa dýchanie, zvyšuje sa vylučovanie potu, krv sa uvoľňuje z oblastí obklopujúcich tráviaci trakt a zhromažďuje sa vo svaloch. Organizmus je pripravený na „boj alebo útek“.
2. Fáza rezistencie (odolávania): organizmus bojuje so stresorom. Závisí na tom, aký silný je stresor a ako bojaschopný je organizmus. Ak táto fáza trvá príliš dlho, môže dôjsť k súboru príznakov zhoršujúceho sa stavu organizmu, ktoré sa označujú ako „choroba adaptácie“. Patrí tu napr. žalúdočné a dvanáctnorníkové vredy, vysoký krvný tlak, rôzne kardiovaskulárne ochorenia, hypertyreodizmus, bronchiálna astma a pod. Pravdepodobne to vedie k zníženej činnosti imunitného systému.
3. Fáza vyčerpania: organizmus v tejto fáze podlieha stresoru. V tejto fáze sa aktivuje parasympatický nervový systém. Prejavuje sa to príznakmi apatie, depresie, rezignácie a za určitých okolností i smrťou.
H. Selye naznačil model vzniku „civilizačných ochorení“ ako sú kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, artritída, poruchy imunitného systému a pod. Na druhej strane práca H. Selyeho nebrala do úvahy duševnú stránku človeka, význam emócií a kognitívnej aktivity (poznávacej, myšliekovej) človeka pri stretnutí sa so stresormi. Väčšinu svojich zistení založil na pokusoch so zvieratami. Tento nedostatok vo svojej práci odstránil R. Lazarus. Sústredil sa na to, čo sa deje v psychike človeka, ktorý sa dostáva do ťažkej životnej situácie. Na základe svojich zistení formuloval model dvojitého zhodnocovania situácie ohrozenia (double appraisal):
1. Prvotné zhodnotenie situácie: zhodnotenie miery ohrozenia vlastnej existencie, zdravia, sebahodnotenia, vlastnej povesti a pod. Čo sa reálne môže stať v danej chvíli, alebo v blízkej budúcnosti? Čo si myslím, že by sa mohlo stať? Do úvahy bral všetko, čo ovplyvňuje usudzovanie, zvažovanie a hodnotenie danej situácie osobou, ktorá je v situácii ohrozenia.
2. Druhotné zhodnotenie: zhodnotenie možnosti zvládnuť danú situáciu. Zvažovanie nádeje na úspešné zvládnutie situácie. Zhodnotenie obranných schopností, obranných stratégií, schopnosti zvládnuť problém útokom. Opäť bral do úvahy nielen objektívne zhodnotenie, ale i subjektívny pohľad osoby v situácii ohrozenia.
Pri hodnotení miery rizika je potrebné brať do úvahy zraniteľnosť daného človeka. Zraniteľnejší môže byť starší človek než človek na vrchole svojich síl, človek bez skúsenosti v porovnaní s človekom, ktorý už podobnú situáciu zažil a pod.
2. Definícia stresu
Môžeme rozlišovať 1. stres ako stresogénna situácia, súbor stresorov, záťaž a 2. stres ako vnútorný, psychofyziologický dôsledok tejto situácie.
Pri definovaní stresu je dôležité zohľadniť pomer medzi mierou stresogénnej situácie (stresoru) a schopnosťou danú situáciu zvládnuť. O stresovej situácii (strese) hovoríme vtedy, keď miera intenzity stresogénnej situácie je vyššia ako schopnosť, či možnosť daného človeka túto situáciu zvládnuť (Křivohlavý 2001). Ide teda o nadlimitná záťaž, ktorá vedie k vnútornému napätiu a ku kritickému narušeniu rovnováhy organizmu. Tou nadlimitnou záťažou môže byť jeden stresor (úmrtie partnera), ale i väčšie množstvo bežných starostí.
Akútny vs. chronický stres
Môžeme rozlišovať akútny a chronický stres (Křivohlavý 2001). Akútny stres je situácia, ktorá vzniká pôsobením náhleho, silného stresoru. Spája sa so situáciami, ktoré majú charakter „výzvy“. Výzvou môže byť pre športovca prekonať svoj rekord, pre študenta zložiť skúšku, pre hudobníka odohrať úspešný koncert a pod. V takýchto situáciách je aktivovaný sympatiko-adrenálny systém, dochádza k reakcii na stresovú situáciu (útek alebo boj), činnosť imunitného systému sa zvýši (posilní sa imunita).
Chronický stres je stres, ktorý trvá dlhšiu dobu (napr. 2 mesiace) a má podobu mikrostresorov - napr. každodenné drobné trápenia, starosti, mrzutosti. Je príznačný pre situácie, ktoré nie je možné riešiť, kde nie je možné „dostať veci pod kontrolu“, zvládnuť to, zvíťaziť. V takýchto situáciách je aktivovaný hypotalamo-hypofyzárny systém, obvykle dochádza k rezignácii na pokusy riešiť situáciu, činnosť imunitného systému klesá (potlačenie imunity).
Stresory vs. salutory
Pozitívne životné faktory, teda faktory, ktoré človeka v ťažkých životných situáciách povzbudzujú, posilňujú, dodávajú mu silu, výdrž, odvahu nazývame salutory. Príkladom môže byť presvedčenie o zmysluplnosti vykonávanej činnosti, pochvala a uznanie ľudí a pod.
Negatívne životné faktory, ktoré môžu viesť k ťaživej osobnej situácii človeka nazývame stresory. Môžeme rozlišovať: vonkajšie stresory (hluk, senzorická deprivácia, situácia nebezpečenstva), prekážky v uspokojovaní primárnych potrieb (spánku, jedla a odpočinku), záťaž pri výkone (časová tieseň, nadmerné požiadavky, ale i nízke požiadavky spojené s monotónnou prácou), sociálne stresory (sociálna izolácia, medziľudské konflikty a problémy), konflikty (nutkavé rozhodovanie, neistota v pokusoch o zvládanie úloh). Stresorom môžu byť faktory súvisiace s aktívnou činnosťou (riziko, zodpovednosť, súťaž), situácie hodnotenia (skúška, konkurz), konfliktné situácie, fyzikálne a prírodne faktory (úraz, hluk, chlad, horúčava), frustrácia, činnosť v časovej tiesni, chudobná ale i bohatá stimulácia (vidiečan v meste, „blavák“ na vidieku), činnosť spojená s rizikom, očakávanie ohrozenia, nedostatok schopností vzhľadom k úlohe, kognitívna, emocionálna, alebo sociálna deprivácia, nepriateľské správanie sociálneho prostredia, nedostatok súkromia, alebo príliš veľa interakcií (Macháč, Macháčová, ....). Křivohlavý (2001) menuje viaceré stresory súvisiace s prácou:
· vysoká miera požiadaviek kladených na človeka v kombinácii s malou mierou možnosti riadiť beh diania (teda nie rozhodovanie, postavenie, ale vzájomná kombinácia, teda najhoršie sú na tom pracovníci v stredných pozíciách)
· vzájomné vzťahy medzi ľuďmi na pracovisku (sociálna opora vs. napätie, konflikty, nedostatok sociálnej opory)
· preťaženie nadmerným množstvom práce
· časový stres
· nadmerne veľká zodpovednosť
· nevyjasnené kompetencie, právomoci
· vysiľujúca snaha o kariéru, prílišná súťaživosť (najmä nenaplnené očakávania)
· kontakt s ľuďmi vs. izolácia (učiteľky, predavačky, úradníci v styku s občanmi, ...)
· nezamestnanosť
· fyzikálne charakteristiky pracoviska (hluk, teplota, vetrateľnosť, útulnosť ...)
· nedostatok spánku ako dôsledok porúch spánku v dôsledku smennosti prevádzky
Za stresory je podľa Křivohlavého (2001) možné považovať i hluk, nedostatok spánku, vzťahy medzi ľuďmi, negatívne sociálne javy (napr. obavy z kriminálnych činov), nesloboda a pocit bezmocnosti, dlhodobé napätie (trvalé nezhody v manželstve, trvalý nedostatok finančných prostriedkov, dlhodobé výchovné starosti s deťmi, šikanovanie, ...), obmedzený priestor (príliš veľa ľudí na malom priestore).
Distres vs. eustres
Distres, alebo inými slovami negatívne prežívaný stres označuje situáciu subjektívne prežívaného ohrozenia danej osoby, ktorý je sprevádzaný výrazne negatívnymi emocionálnymi príznakmi. (Křivohlavý 2001). Je to situácia, v ktorej sa osoba domnieva, že sa nachádza v situácii ohrozenia, ktoré nedokáže zvládnuť a s tým súvisí i negatívne emocionálne prežívanie danej situácie (nie je „v pohode“).
Príkladom eustresu (stres bez negatívneho emocionálneho zážitku) je situácia, v ktorej sa snažíme zvládnuť niečo, čo nám prináša radosť (narodenia dieťaťa, svadba, športový výkon, výhra a pod.). Do takýchto situácii sa niektorí ľudia dostávajú z vlastnej iniciatívy - vysokohorskí horolezci, automobilisti, cestovatelia („adrenalínové športy“).
Zvládanie (coping)
Zvládanie (coping) je vedomý, racionálny spôsob vysporiadania sa s ťažkosťami, trápeniami, úzkosťami života. Podľa Lazarusa (in Křivohlavý 2001), zvládanie nie je jednorázovou záležitosťou (je to dynamický proces), nie je automatickou reakciou, vyžaduje určitú vedomú snahu a námahu osoby a je snahou riadiť dianie. Výhodou je dobrý zdravotný stav a dostatok síl, pozitívny postoj danej osoby k možnostiam úspešného zvládnutia situácie, dobré znalosti a spôsobilosti zvládať ťažkosti, sociálne spôsobilosti, sociálna opora, ale i dobrá materiálna situácia daného človeka (Křivohlavý 2001).
Teórie stresu (Křivohlavý 2001)
Kognitívna teória stresu vychádza z predpokladu, že kapacita našich kognitívnych možností a schopností je obmedzená (napr. kapacita pozornosti). Distres je situácia, ktorá svojou náročnosťou na kognitívne spracovanie presahuje možnosti a schopnosti kognitívneho aparátu danej osoby.
Emocionálna teória stresu vychádza z podobného predpokladu ako kognitívna teória stresu, ale aplikuje to na oblasť emócii. Stres vyvoláva pocity neuspokojenia potrieb, frustrácie a prejavuje sa zníženou motiváciou, prípadne agresiou čo vedie k zhoršeniu už i tak ťaživej životnej situácie.
Seligman (1979) zaviedol pojem „naučenej bezmocnosti“, s ktorou pracuje teória naučenej bezmocnosti. Ide o osvojené presvedčenie osoby o vlastnej bezmocnosti a to i v situáciách, ktoré by daná osoba mohla úspešne zvládnuť.
Fyziologické teórie stresu si všímajú zvýšenie celkového ladenia pozornosti (arousal) aví zúženým polom pozornosti. Na jednej strane sa zlepší koncentrácia pozornosti v úzkom poli pozornosti, na strane druhej sa ale zhorší komplexné vnímanie situácie, čo môže zhoršiť schopnosť zvládnuť situáciu.
Fyziologické, emocionálne a behaviorálne prejavy stresu (Křivohlavý 2001)
A. Fyziologické prejavy stresu
· búšenie srdca (vnímaná zrýchlená, zintenzívnená a často i nepravidelná činnosť srdca)
· bolesť a zvieranie v hrudnej kosti
· nechutenstvo a plynatosť (tlak v brušnej oblasti)
· kŕčovité, zvierajúce bolesti v dolnej časti brucha spojené s hnačkou
· časté nútenie na moč
· zníženie až nedostatok sexuálnej túžby, prípadne sexuálna impotencia či frigidita
· zmeny (nepravidelnosti) v menštruačnom cykle
· bodavé, rezavé či pálčivé pocity v rukách a nohách
· svalové napätie v kŕčnej oblasti a v dolnej časti chrbta, často spojené s bolesťou
· úporné bolesti hlavy, často začínajúce na zátylku a rozširujúce sa k temenu hlavy a čelu
· častá migréna (záchvatové bolesti jednej polovice hlavy)
· vyrážky na tvári
· nepríjemné pocity v krku (hrča)
· ťažkosti so sústredením videnia na jeden bod, prípadne dvojité videnie
B. Emocionálne príznaky stresu
· prudké a výrazné zmeny nálad (od radosti k smútku a naopak)
· nadmerné trápenie sa nad vecami, ktoré nie sú tak dôležité
· neschopnosť prejaviť emocionálnu náklonnosť a sympatiu, či empatiu
· nadmerné starosti o vlastný zdravotný stav či fyzický vzhľad
· nadmerné denné snenie a stiahnutie sa zo sociálneho styku (obmedzenie kontaktov a komunikácie s inými ľuďmi)
· nadmerné pocity únavy
· problémy so sústredením pozornosti (nepozornosť v práci, spoločenskej interakcii a pod.)
· zvýšená podráždenosť, popudlivosť a úzkostnosť
C. Behaviorálne príznaky stresu
· nerozhodnosť a do značnej miery nerozumné nariekanie (sťažovanie)
· zvýšená absencia v práci, zvýšená chorobnosť, pomalé uzdravovanie po chorobe, nehody a úrazy
· sklon k nepozornému riadeniu (napr. auta) a zvýšená nehodovosť
· zhoršená kvalita práce, snaha vyhnúť sa úlohám, vyhýbanie sa zodpovednosti, častejšie používanie ospravedlnení (výhovoriek) a nárast falošných foriem správania (podvádzanie, klamanie)
· zvýšený počet vyfajčených cigariet za deň
· zvýšená konzumácia alkoholu
· väčšia závislosť na drogách všetkých druhov (tabletky na upokojenie, spanie, dobrú náladu)
· strata chuti k jedlu alebo prejedanie
· zmeny v dennom životnom štýle a rytme - dlhé nočné bdenie a neskoré vstávanie (s pocitom veľkej únavy hneď ráno), problémy so zaspávaním
· znížená kvalita práce a znížené množstvo vykonanej práce
Závažné životné udalosti
Výskum závažných životných udalostí je možné datovať do roku 1927, keď Schultz-Henck publikoval prácu, v ktorej jednu kapitolu venoval „situáciám pokušenie a zlyhávania“, ktoré podľa psychoanalytickej teórie súviseli s vypuknutím psychoneurózy (Duhrsen A. 1981). Zoznam otázok mapujúcich situácie vyvolávajúce ochorenia poslúžil Holmesovi a Rahemu (1967) o 40 rokov neskôr ako základ pre vytvorenie zoznamu životných udalostí. Aby overili ich význam, váhu pre ľudí, požiadali respondentov, aby zhodnotili každú zo 43 udalostí v zozname z hľadiska jej náročnosti na zvládnutie v porovnaní so svadbou. Takto vytvorili vlastne prvú stupnicu závažných životných udalostí (viď. obr ...). Je potrebné vziať do úvahy, že táto stupnica bola vytvorená v roku 1967 na americkej populácii a nemusí byť validná v našich podmienkach. Podobným spôsobom je ale možne vytvoriť stupnicu adekvátnu pre použitie v našich podmienkach (napr. nechať zoradiť životné udalosti podľa ich náročnosti na zvládnutie). Takýmto spôsobom bola dr. Katreniakovou vytvorená stupnica pozitívnych a negatívnych životných udalostí v živote mladších školákov (viď. obr. ....). Na rozdiel od predchádzajúcej stupnice, táto stupnica odlišuje pozitívne a negatívne životné udalosti - ide teda o dve stupnice.
Þ Ako by ste mohli vytvoriť stupnicu závažných životných udalostí?
Prihodilo sa Vám za uplynulé obdobie niečo závažné?
Bolo to príjemné/ nepríjemné?
Ako náročné to bolo na zvládnutie?
Obr. .... Stupnica ťažkých životných situácii podľa Holmes a Rahe (1967 in Duhrsen A. 1981)
1. Smrť manžela alebo manželky
2. Rozvod
3. Rozchod manželov
4. Uväznenie
5. Smrť príbuzného
6. Vlastný úraz alebo choroba
7. Svadba
8. Strata zamestnania
9. Zmierenie s partnerom
10. Odchod do dôchodku
11. Zmena zdravotného stavu člena rodiny
12. Tehotenstvo
13. Sexuálne problémy
14. Prírastok do rodiny
15. Obchodné zmeny
16. Výrazná zmena príjmom
17. Smrť blízkeho priateľa
18. Zmena zamestnania
19. Zmena vo frekvencii hádok s partnerom
20. Prijatie kreditu vyššieho než 10 000 USD
21. Vypovedanie pôžičky
22. Zmena rozsahu zodpovednosti v zamestnaní
23. Deti opúšťajú rodný dom
24. Zlosť na vyženené (vydajom získané) príbuzenstvo
25. Veľký osobný úspech
26. Začiatok, alebo koniec manželkinej zárobkovej činnosti
27. Zahájenie, alebo ukončenie školy
28. Zmena životného štandardu
29. Zmena osobných zvyklostí
30. Zlosť na predstaveného
31. Zmena pracovných podmienok a pracovnej doby
32. Zmena bytu
33. Zmena školy
34. Zmeny v obvyklom trávení voľného času
35. Zmeny cirkevných zvyklostí
36. Zmeny spoločenských zvyklostí
37. Prijatie pôžičky nižšej ako 10 000 USD
38. Zmena spánkových rytmov
39. Zmena častosti rodinných kontaktov
40. Zmena stravovacích návykov
41. Dovolenka
42. Vianoce
43. Drobné právne priestupky (nezaplatenie parkovného, ...)
3. Súvislosť stresu so zdravím (Křivohlavý 2001)
Stres môže ovplyvňovať zdravie priamo alebo nepriamo. Priamym vplyvom stresu je jeho vplyv na imunitný, endokrinný (hormonálny) alebo nervový systém. Nepriamym vplyvom stresu je jeho vplyv na správanie človeka - napr. zmena životného štýlu (so zdravím súvisiace správanie). Pri kombinácii viacerých negatívnych psychologických faktorov so stresogénnou situáciou dochádza k výraznejšie negatívnemu vplyvu stresu na zdravie. Hovoríme o tzv. synergickom (súbežnom) pôsobení negatívnych psychologických faktorov.
Je potvrdená súvislosť medzi
· stresom a vyšším výskytom infekčných ochorení (náchylnosť k ochoreniu)
· stresom a objavením sa kardiovaskulárneho ochorenia (skôr intenzívny distres)
· stresom a vysokým krvným tlakom
· stresom a bolesťami hlavy (skôr výskyt každodenných starostí)
· stresom a astmou (ako štartovací podnet astmatického záchvatu)
· stresom a diabetom mellitus (výskyt závažných životných udalostí zvyšuje pravdepodobnosť výskytu DM)
· stresom a reumatoidnou artitídou (podobne ako DM)
Stres má vplyv na zrod negatívnych emocionálnych stavov (nálad). Ale tento vzťah je obojsmerný: ľudia, ktorí majú tendenciu k pesimistickým, negatívne ladeným náladám sú zraniteľnejší voči stresu. V súvislosti so stresom sa hovorí najčastejšie o depresii a úzkosti. Stres môže byť spúšťačom, ale zároveň jeho prítomnosť zhoršuje priebeh depresie. Jednoznačná je súvislosť medzi stresom a posttraumatickou stresovou poruchou (reakcia na život ohrozujúcu situáciu napr. svedkovia katastrofy, kriminálneho činu, havárie), ktorá sa prejavuje prežívaním úzkosti a môže vyústiť do vzniku fóbii a obsesií.
4. Psychoneuroimunológia (Křivohlavý 2001)
Psychoneuroimunológia sa snaží vysvetliť model pôsobenia psychologických premenných na činnosť imunitného systému. Jednou z možných vysvetlení je priame prepojenie nervového a imunitného systému. Iným vysvetlením j nepriama cesta cez hormóny a činnosť endokrinného systému. Tento odbor má potenciál (význam psychoneuroimunológie) odpovedať na mnohé závažné otázky ako napr.:
Kto z nás ochorie/ neochorie a prečo práve on?
Kdo sa uzdraví/ neuzdraví a prečo práve on?
Čo môžeme urobiť preto, aby sme ochoreniam predchádzali/ aby sme sa uzdravili?
Môžeme psychologickými faktormi ovplyvňovať odolnosť voči chorobám, zvládanie chorôb?
Negatívny vplyv psychologických javov na činnosť imunitného systému
Podľa Evansa (Evans et al. 1997 in Křivohlavý 2001), imunitný systém reaguje odlišne na akútny a chronický stres. Pri jednorázovom, akútnom strese dochádza k zvýšeniu činnosti imunitného systému (posilnenie imunity). Pri chronickom strese dochádza k poklesu činnosti imunitného systému (potlačenie imunity).
· Chronický stres spomaľuje hojenie rán (Kielcolt-Glasser 1995 in Křivohlavý 2001)
· V predskúškovom období sa u študentov znížila hladina IgA imunoglobulínu, čo vedie napr. k zvýšeniu náchylnosti k respiračným ochoreniam. V skúškovom období bol pokles IgA imunoglobulínu ešte výraznejší. (Jemmott 1983 in Křivohlavý 2001)
· Študenti, ktorí boli sociálne izolovaní (osamelí) boli náchylnejší na pokles činnosti imunitného systému (B-lymfocyty) pod vplyvom stresu v porovnaní s ich dobre začlenenými spolužiakmi (Kielcolt-Glasser et al. 1984 in Křivohlavý 2001). Potvrdila sa i súvislosť medzi poklesom činnosti imunitného systému (NK-bunky, zastúpenie T-buniek, ...) s vyšším výskytom príznakov infekčných ochorení (Kielcolt-Glasser et al. 1987 in Křivohlavý 2001).
· V skupine mužov vystavených chronickému stresu došlo pri experimentálnom vystavení akútnemu stresu k výraznejším zmenám v endokrinnej a imunitnej činnosti v porovnaní so skupinou mužov, ktorí pred experimentom netrpeli chronickým stresom (Pike et al. 1994 in Křivohlavý 2001). Chronický stres teda znižuje odolnosť organizmu.
· Skupina ľudí opatrujúcich pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou (ťaživá prosociálna aktivita) sa vyznačovali zníženou činnosťou imunitného systému, vyššou mierou depresie, horším zdravím a horším hojením rán. Tento stav sa nezlepšil ani po úmrtí pacienta, čo naznačuje trvácnosť nežiadúceho vplyvu chronického stresu (Esterling et al. 1994, Kielcolt-Glasser et al 1991, Kielcolt-Glaser 1995 in Křivohlavý 2001).
· Rozvodové konanie (chronický stres) mal negatívny vplyv na imunitnú schopnosť (odolnosť k infekčným ochoreniam) v skupine žien (Kielcolt-Glaser 1987 in Křivohlavý 2001). Úmrtie partnera súvisí so zhoršením zdravia u žien (Parker 1964 in Křivohlavý 2001) i mužov (Shleiffer et al. 1983 in Křivohlavý 2001).
· Celková nálada (po dobu 6 mesiacov) súvisela so zdravotným stavom a činnosťou imunitného systému (Levy et al. 1989 in Kŕivohlavý 2001).
· Žiadúce udalosti (splnené očakávania) zlepšujú činnosť imunitného systému, nežiadúce udalosti (frustrácia) zhoršujú činnosť imunitného systému. Zlá nálada teda zvyšuje pravdepodobnosť ochorenia.
Pozitívny vplyv psychologických javov na činnosť imunitného systému
Psychoneuroimunológia priniesla množstvo dôkazov nežiadúceho ovplyvnenie činnosti imunitného systému vybranými psychologickými javmi. Psychologické javy môžu mať ale i pozitívny vplyv na činnosť imunitného systému - môžu zlepšovať činnosť imunitného systému.
Napr.:
· Pozitívny vplyv relaxácie na činnosť imunitného systému u starších ľudí (Kielcolt-Glaser 1985 in Křivohlavý 2001)
· Spomalenie straty imunity u ľudí HIV pozitívnych pod vplyvom terapeutického pôsobenia - zlepšovanie stratégii zvládania ťažkostí, aerobické cvičenie a pod. (Antoni et al. 1993 in Křivohlavý 2001)
· Pozitívny vplyv kognitívno-behaviorálnej terapie na činnosť imunitného systému (NK-bunky) u pacientov s onkologickým ochorením (Levy 1989 in Křivohlavý 2001)
· Študenti s prosociálnou motiváciou sa vyznačovali lepším fungovaním imunitného systému v porovnaní so študentami s mocenskou motiváciou (Jemmott 1983 in Křivohlavý 2001).
· Kvalita vzťahu k najbližším (sociálna opora) pozitívne ovplyvňovala činnosť imunitného systému (Jemmott, Margloire 1988 in Křivohlavý 2001)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára