Úzkosť je subjektívny zážitok sprevádzaný obavami, neblahými tušeniami, pocitmi bezmocnosti ktoré sa viažu na očakávanie či predtuchu neiditenfikovateľného ohrozenia.
Rozdiel medzi úzkosťou a strachom: Zdroj úzkosti je nedefinovateľný, zdroj strachu je definovateľný; Úzkosť sa viaže na budúcnosť, strach sa viaže na prítomnosť; Úzkosť je vágna, strach je určitý; Úzkosť je výsledkom psychologického alebo emocionálneho konfliktu, strach je výsledkom diskrétnej fyzikálnej či psychologickej záležitosti
Úzkosť môže mať štyri stupne:
Ø Mierna úzkosť je sprevádzaná určitou excitáciou, zvýšenou vnímavosťou, prežíva ju väčšina ľudí a to vo forme určitého nepokoja, ktorý ho núti pýtať sa a hľadať informácie
Ø Stredná úzkosť stupňuje stav excitácie dovtedy, kým nepocíti napätie, nervozitu, nepokoj. V tomto štádiu sa otupuje vnímanie, pozornosť sa zameriava na čiastkové aspekty situácie
Ø Ťažká úzkosť pohlcuje všetku energiu a vyžaduje si už pomoc. Sprievodným znakom je zúžené vnímanie, neschopnosť sledovať ho, čo sa deje a zameranosť na ten detail ktorý je prameňom úzkosti
Ø Panika hlboká až desivá úzkosť prejavuje sa stratou kontroly situácie.
Hnev je emocionálny stav charakterizovaný subjektívnym pocitom nepriateľstva, či výrazného odporu. Hnev môže byť vyjadrený nesúvislým verbálnym spôsobom, možno ho pokladať za signál vnútornej nepohody, ale aj za prejav pomocou ktorého sa človek vyrovnáva so stresom
Ø Nepriateľstvo( hostilita) sa vyznačuje nadmerným antagonizmom a škodlivým deštruktívnym správaním
Ø Agresia je nevyprovokovaný útok alebo nepriateľská, zraňujúca či deštruktívna činnosť
Ø Násilie je použitie fyzickej sily so zámerom zneužiť ju alebo niekomu uškodiť
Konštruktívne prejavy hnevu charakterizujú tri prvky: Pohotovostný- upútanie pozornosti iného; Opisný- vyznačenie zdroja hnevlivých pocitov jedinca; Identifikujúci – hľadanie odpovede a podpory u iných
Zdolávacie kognitívne dynamizmy sú : riešenie problému, štruktúrovanie, sebakontrola, sebadisciplína, supresia, fantázia a prosba
Ø Riešenie problému pozostáva z objektívneho zhodnotenia problémovej situácie, analýzy, využití špecifických krokov, hodnotení
Ø Štruktúrovanie znamená aranžovanie situácie alebo jej manipuláciu tak, aby sa nevyskytli ohrozujúce javy
Ø Sebakontrolu( sebadisciplínu)charakterizuje také správanie ktoré je pod kontrolou alebo je vedome ovládané bez ohľadu o akú situáciu ide. Extrémna sebakontrola môže mať za následok odkladanie riešenia problému a bráni si získať podporu u iných, ktorí sa môžu domnievať že situáciu zvláda jedinec dobre
Ø Supresia je vedomé a vôľové zatlačenie pôvodnej myšlienky či pocitu
Ø Fantázia či snívanie s otvorenými očami sa prirovnáva k predstieraniu. Jedinec si predstavuje nesplnené sny, želania, túžby si prepracúva tak, že ich výsledok sa úplne odlišuje od skutočnosti.
Ø Prosba zvyčajne zahrňuje identifikáciu a opis problému, naznačenie riešenia i snahu dosiahnuť podporu a pomoc
Verbálne a motorické prejavy: plač, nadmerná výrečnosť, smiech, krik, fyzické napadnutie, ale aj dotyk alebo držanie sa ničoho, niekoho.
Ø Plač uvoľňuje napätie v situáciách v ktorých prežíva človek bolesť, radosť, smútok a nedajú sa kognitívne zvládnuť. Je užitočný keď uvoľní tenziu a za tým nasleduje vyriešenie problému.
Ø Nadmerná výrečnosť je mechanizmus ktorý slúži na uvoľnenie stresu vyvolaného určitým objektom alebo dejom
Ø Smiech patrí medzi uvoľňujúce reakcie, pomáha často riešiť konštruktívne problém
Ø Krik je odpoveďou na strach alebo intenzívnu frustráciu, či hnev. Znižuje napätie, no môže byť aj nebezpečný, ak sa jedinec nedokáže kontrolovať a stáva sa hysterickým. Hystericky, frustrovaná osoba potrebuje vo svojej situácií pomoc vo forme efektívnejšej stratégie vyrovnávania sa s problémom
Ø Údery a kopance sú spontánne odpovede na fyzické ohrozenie, môžu uvoľniť napätie , no len za predpokladu, že nepoškodia druhého človeka, či iný objekt a povedú k primeranému zvládnutiu stresu.
Ø Dotyk alebo držanie niekoho, či niečoho je prejavom radosti, bolesti i smútku, človek pociťuje oporu a istotu
Ø Verbálna komunikácia môže byť takisto výrazom starostlivosti „Linka dôvery“.
Obranné mechanizmy ( nevedomé)možno definovať ako psychologické defenzívne( adaptačné) mechanizmy podľa S. Freuda mentálne mechanizmy pomocou ktorých sa osobnosť bráni proti záťažovým situáciám a vnútornému napätiu. Patrí tam: Popretie – vytesnenie nepríjemných aspektov reality z vedomia; Racionalizácia – namiesto skutočných príčin sa správanie vysvetľuje dôvodmi ktoré sú pre jedinca prijateľné; Kompenzácia – vyváženie nedostatkov v jednej oblasti výkonmi v inej oblasti; Represia – potlačenie citovo zraňujúceho obsahu a v zamedzení jeho prístupu do vedomia; Regresia – správania charakterizované návratom k forme správania ktorá bola v minulosti užitočná; Sublimácia – premietnutie libidóznych nutkaní do spoločensky akceptovateľných aktivít; Identifikácia – prijatie postojov, názorov i modelov správania iných osôb za svoje; Projekcia – pripisovanie vlastných, spoločenských a mravne problematických motívov iným ľudom; Konverzia – transformácia psychického konfliktu na fyzický symptóm; Premiestnenie – vybitie silnej emócie na náhradný menej ohrozujúci objekt; Opačné reagovanie – konanie, názory a postoje protichodné s pôvodnými motívmi
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára